Je nedeľa ráno a ja prežívam "déjá-vu". Spomínam si na podobné nedeľné ráno, myslím, že rovnako obohatené slnečnými lúčmi, kedy voliči na smetisko dejín poslali filmovú hviezdu súčasného kina - Vladimíra Mečiara. Vtedy, opitý radosťou, som si naivne myslel, že rovnako rýchlo sviečka popularity dohorí aj strane Smer. Nestalo sa... Muselo ubehnúť celých sedem rokov, dokedy zasvietilo malé svetielko nádeje, že slovenský volič začne konečne reflektovať realitu, viac bude politikom zrátavať ich prehrešky a nebude ich velebiť pre nič za nič.
To, že strana Smer klesá bolo jasné už po prezidentských voľbách a následných voľbách do NR SR. Ruka v ruke sa však objavil neblahý fenomén tzv. protestného voliča, ktorý bez rozmyslu volí všetko, čo je iné (a tvári sa byť iným a lepším), bez ohľadu na konzekvencie, primitívnosť, vulgarizmus, neúctu k človeku...
Vo včerajších voľbách tak tomu nebolo. Výsledky popierajú predvolebné prognózy. Stávajú sa nádejou. Dokazujú, že nevyplnené sľuby, ako napríklad lopaty pre Rómov a odstránenie korupcie, sú cestou k politickej prehre. Že vyvodenie politickej zodpovednosti, respektíve snaha oklamať voliča, že vyvodená bola, sú cestou k strate dôvery. Sú ukážkou toho, že voliči sa už nechcú prizerať, ale uvedomujú si, že ich hlas je aktívnou súčasťou politiky. Debakel neonacistickej strany (tú symboliku naozaj opäť obnovili) je nádejou pre všetkých, ktorí si uvedomujú, že cesta rozdeľovania a nenávisti vedie do záhuby, nie len pre národ ale aj pre celú Európu. Tieto voľby ukázali, že politika potrebuje mladú krv, oživenie a zbavenie sa starých štruktúr, ktoré iba prezliekli svoj červený kabát za sladké reči o sociálnom štáte. Mladí politici však nemôžu byť ľuďmi s primitívnymi názormi, ktorí chodia do parlamentu ozbrojení a popierajú holokaust s tvrdením, že vtedy nežili a tak to nevedia posúdiť...
Pre Slovensko je to malý krok, ale je krokom nádeje, že sa u nás znova narodil rozumnejší volič!
Teraz ste na rade vy, zvolení župani a poslanci!
