Všetko to začalo nevinne. Nikto pri pohľade na zúbožených chudákov na nafukovacích člnoch, v lepšom prípade na preplnených hrdzavých lodiach, nepočítal s tým, do akej neskutočnej miery môže prerásť tento špinavý biznis. Ťažko identifikovateľné, avšak nie tak početné, severoafrické pašerácke bandy nahradili organizované a tým aj ťažšie identifikovateľné mafiánske monštrá. Chamtivý, bezcitný Moloch otvoril "balkánsku cestu". Zúfalých a otrhaných utečencov, ktorí s vyplašenými očami hľadeli na pomocnú ruku pobrežnej stráže vystriedali vo veľkom (nie samozrejme všetci) ľudia, ktorí jednoducho chcú ísť za lepším životom. Možno im to zazlievať? To veru nie, veď za lepším životom prahne takmer každý človek. A možno im vyčítať, že ich destináciou je práve Nemecko alebo iný sociálne silný štát? Ani to veru nie. Kto by predsa túžil ostať na Slovensku alebo v inej postsovietskej krajine. Ja mám našu krajinu rád, ale myslím si, iba konštatujem, že vysoká úroveň sociálnej pomoci a zakorenenosť multikultúrnej spoločnosti k nám akosi nepatrí.
Hnev sa samozrejme a logicky obracia na týchto tzv. parazitov. A títo ľudia, ktorí sa v podstate ničím neprevinili, sú častovaní aj horšími pomenovaniami.
Nie je to absurdné, hnevať sa na utečenca, ktorý uteká pred ohrozením života?
A nie je rovnako absurdné hnevať sa na "ekonomického migranta", ktorý túži po rokoch mať sa lepšie a chce to aj pre celú svoju rodinu?
V druhom prípade si povieme, že sú to nenažranci. Aj my Európania sme však často presne takí istí - možno len v trošku inej podobe...
Ja osobne by som si to nevymenil ani s jednou z týchto dvoch skupín. Dozaista prežívajú nesmierne ťažké obdobie života!
Aj tak ale pociťujem hnev a trpkosť
Nepramení však zo samotného faktu, že sa tu motajú ľudia z iných kultúr. Cítim hnev nad ľuďmi a skupinami, ktorí profitujú z ľudského nešťastia alebo z túžby jednotlivcov po lepšom živote. Často sú to zrejme tie isté živly, ktoré organizujú obchod s "bielym mäsom" v Anglicku alebo riadia gangy vreckárov. Bez štipku konšpirácie je zaujímavé, že všetko sa to zvrhlo na Balkán, kde podobné živly sídlia, prekvitajú a vzájomne kooperujú.
Človek nemusí byť investigatívnym novinárom, aby pochopil, že posúvať tisícky ľudí, respektíve desattisíce ľudí z Blízkeho východu, cez Turecko, more a nehostinnú pevninu nejde len tak. Nie je to počinom skupinky nespokojných Grékov, ktorí prišli o robotu a tak si teraz našli brigádu. Je ale paradoxom, že cesta Turecko-Grécko atď. sa otvorila práve po vypuknutí ďalšej ekonomickej krízy tohto "slepého čreva" Eurozóny. A už vôbec nevyznieva ako prekvapenie, že množstvo z nových migrantov pochádza zo samotného Balkánu. Lokálne mafianśke bunky sa zrejme obracajú ostošesť.
Cítim trpkosť nad slabosťou Európy, ktorej politickí sa boja alebo nevedia nájsť bič na pašerákov a namiesto toho riešia len situáciu s ,už "pricestovanými", migrantami. Neuvedomujú si snáď, že tým de facto podporujú kriminálnikov?
Riešenie tejto zapeklitej situácie zrejme nie je také jednoduché. A aj preto pôsobia politici typu Orbán ako geniálni lídri. Svoje sympatie však zbierajú aj na nečinnosti tých, ktorí by v prvom rade mali konať. Nimi sú preda hlavne politici najsilnejších krajín Európskej únie. Pre Schengenský priestor predsa nie je zdravé a vôbec bezpečné, aby hocikto mohol len-tak prechádzať hranice. Tým de facto celý význam tejto štruktúry padá. (Kam som sa to dostal, že dávam za pravdu Ficovi? Ten to má zrejme od Lajčáka).
Pomoc a zdravý rozum sa predsa nemôžu vylučovať. Pomoc a solidarita je primárnou vecou a patrí do kultúry Západného sveta. Vieme však, že je "západný človek" často ľahostajný čo i len k jednému z úbožiakov na ulici, ktorý bez povšimnutia živorí pre jeho očami. Žeby si týmto mocnosti chceli kompenzovať výčitky svedomia?
Je ťažké zhodnotiť postoje, prinášať riešenia. Dumáme nad tým mnohí a zároveň vieme, že to len tak nevyriešime.
Je mi trošku do plaču, keď vidím, ako sa vynárajú konšpirátori, "priatelia Ruska" a hlavne náckovia...bez toho by však žiadna kríza nemohla byť.
Trpký pocit v ústach z mojej obľúbenej Európy však naďalej trvá...
Cítim súcit nad utrpením ľudí zmietaných vojnami, rozumiem túžbe mnohých cestovať za lepším životom. Voči týmto ľuďom nedokážekm cítiť ani štipku hnevu!
Nikdy sa však nezmierim s pomyslením na to, že tisícky hajz...v si tu v Európe robí beztrestný biznis na nešťastí iných...a komptenetní sa len prizerajú...
