Čo majú spoločné?
Keď "Otec Slovenska" zatônil na pôde verejnoprávnej(?) televízie, do očí sa mnohým tisli slzy. Nesrandujem - "mečiarovcov" som poznal mnoho;dokonca aj v mojej rodine. Z politiky odchádzal, ale konečnú mu museli vystaviť až jeho vlastní, zhruba o desaťročie neskôr. Prednedávnom sa zase "ruský cár" nechal počuť, že možno už v roku 2018 nebude kandidovať za prezidenta. Určite je to veľmi "pravdepodobné", kedže sa pre udržanie pri moci neštítil zmeniť ústavu Ruskej federácie, očierniť a zbaviť sa všetkých, ktorí by mu mohli stáť v ceste. História sa opakuje a populistickí politici stále hrajú na tú istú strunu.
Je neskutočné sledovať, ako dokážu narábať s masami. A to nehovorím iba v kladnom slovazmysle (natrepať im sľuby), ale v prípade núdze sa dokážu uchýliť k útokom a vyhrážaniu. A ich cieľom sa citovým vydieraním stávajú ich samotní voliči a sympatizanti.
A práve krízové situácie ukazujú charakter človeka najlepšie, o čom sme sa presvedčili aj pri nedávnych vyhláseniach predsedu vlády - o jeho prípadnom odchode z politiky.
Mečiar spieval, pretože cítil potrebu mobilizácie svojich voličov. Bál sa, že už nikdy nebude moc byť pri moci.
Putin rozpráva o tom, že už možno nebude kandidovať za prezidenta, aby odklonil jeho podporovateľov od kritiky, ktorá latentne pohlcuje krajinu. Šírenie strachu zo straty svojho milovaného vodcu je klam na zakrytie omnoho vážnejších problémov (sociálnych a ekonomických).
Do tretice Fico - cíti,že ulica sa dvíha. Bojí sa, že by sa mohla zobudiť tá časť z 50 percent "driemajúcich" voličov, ktorí pre neho predstavujú latentné, ale aj reálne nebezpečenstvo. Fico je tichým politikom (navonok), len do chvíle, kedy sa necíti ohrozený. Je to ako v prírode, keď alfa samec "vála šunky" , tvári sa, že ho nič netrápi. Všetko však až dovtedy, kým na jeho územie nezavíta nepriateľský samec.
Príklad môjho opitého kamaráta
Kedysi sme chodievali na chaty. Bola vždy sranda a niekedy bohužiaľ na úkor jedného kamaráta. Mal už "dosť pod čapicou" a začal sa vyhrážať, že odíde domov. My sme smelo pokračovali, pretože sme vedeli, že neodíde. A ak aj raz odišiel, za niekoľko minút sa dotackal naspäť.
Možno sa zdá táto analógia trošku pritiahnutá za pačesy, ale podobne je to aj s týmto typom politikov.
Aj oni majú vypité - sú opití mocou. Ich úsudok je nesprávny, aj keď niekedy sú ich teatrálne vyhlásenia vhodným doplnkom výbavy ich voličov.
Niekto by mohol namietať, že mocou opitých politikov bolo viac.Napríklad taký Dzurinda nevedel, kedy už možno stačí. Tí však aspoň netárali a nevyhrážali sa demisiou a odchodom.
Čo však ale môžeme čakať od politikov, ktorých celá politická kariéra tkvie na ilúzii spravodlivej vlády?
Fico raz v politike skončí, ako musí skončiť každý politik. Jeho strana bude slabnúť (svoj maximálny potenciál už dosiahla). Nikdy však neodíde z vlastnej vôle. Poprel by totiž sám seba.
