Róbert Fico možno ani sám nepredpokladal, ako sa celá situácia vyvinie. Už vo svojich "politologických" prognózach predpovedal skôr oblomenie SaS-áckej tvrdohlavosti a podriadenie sa jasným pravidlám zvyšku koalície.
Nestalo sa a vláda padla. Fico určite neskrýval štipku rozčarovania a rozpakovania skrz sladký pocit absolútneho víťazstva, čo bolo badateľné aj na okamžitej tlačovej konferencii. Ficov prejav bol nezvyčajne krátky, sebavedomý a v podstate neútočný.
To sa už nedá povedať o prejave, zatiaľ, premiérky. Tá unaveným, vykričaným a do určitej miery nahnevaným hlasom konečne jasne vysvetlila dôvod spojenia hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde.
Inteligentne a obdivuhodne vyjadrila poľutovanie nad nepochopením zmyslu eurovalu, ktorý pre väčšinu ľudí znamená dotovanie Grécka.
Bola podstata eurovalu a potreba jeho prijatia málo ozrejmená?
Mnohí by namietali, že čo SDKÚ a jej spojenci mali jasnejšie vysvetliť a argumentovať potrebu jeho prijatia, čo však bolo v kope negatívnej kampane SaS nemožné. Malokto skutočne rozumie presným finačným záknitostiam tohto opatrenia, ktoré síce nie je najdokonalejším riešením, ale bohužiaľ prijateľným pre ostatné krajiny Eurozóny a hlavne pre najsilnejšie európske mocnosti, bez ktorých to jednoducho nepôjde.
Otázka eurovalu teda nie je čierno-biele videnie, v ktorom dominujú iba finačné dary a záruky... Z pohľadu Slovenska, ako aj celej Eurozóny sa jednalo a jedná najmä o principiálnu otázku - buď sme ochotní, alebo sme v tom sami. A práve tým sa dostávame k tomu zakliatemu a pre veľa ľudí prekliatemu pojmu princíp.
Princíp pochoval princíp
Už neviem, kde som presne zachytil tento postreh, ale vo svojej podstate vystihuje všetko. Principiálna tvrdohlavosť pochovala zase iný princíp, dokonca princípy dva: bol pochovaný princíp európskej solidarity a spolupodieľania sa na riešení spôsobených kríz a princíp, korého cieľom bolo odstaviť jednofarebnú vládu od moci.
Koho viniť?
Tých hláv tu padá veľmi veľa. Rozdelenie pravicových voličov na haniteľov SaS na jednej strane a SDKÚ a spol. na strane druhej je evidentné näjma v názoroch na blogoch, pričom v oficiálnych médiách je na vine skôr SaS.
Nechcem vystupovať ako tlmič vášní, ale obviňovanie a hľadanie kreátora pádu vlády je už naozaj zbytočné. Dôsledky svojich rozhodnutí a následného konania si jedntlivé politické subjekty uvedomia možno až časom. Mám na mysli havne SaS, ktorá sa (naozaj bez škodoradosti) zrejme definitívne podkopala. Stavila na jednu kartu, ale v tej hre hrá osamotenú partiu - hrá sama proti sebe. Určite ale neklesla v očiach euroskeptických voličov, ale s ohľadom na možný koaličný potenciál je to už horšie.
Aj to je však vo hviezdach, pretože v politike je možné všetko.
Víťaz je však jasný
A je ním strana Smer-SD, ktorá má jedninečnú šancu znova sa dostať k moci a ronako nabrať aj a medzinárodnom ratingu (ako záchranca Eurozóny). Niektorí ľudia kritizujú Smer za svoj postoj - že skôr sa neponúkli zahlasovať za euroval. Rovnako by sa však zachovala každá z politických strán - získať na úkor nepriateľa je predsa základná myšlienka politického boja.
Aj napriek tomu sa včera nedalo nevšimnúť si rozpakov Fica, ktorý rovnako vie, že vládnuť tu a teraz nie je prechádzkou ružovou záhradou. Konštatovanie, že všetko zlé môže byť na niečo dobré ostáva jediným balzamom pre dušu ľudí, ktorí sa návratu Fica k moci nesmierne desia...
