To, čo sa stalo Smeru sa nazýva pohltenie vlastnou túžbou po absolútnej moci. Fico nechcel nejakých trápnych 30%, chcel viac, chcel byť vládcom sám. Prebral agendu SNS, pritom si neuvedomil, že tým stáca spojenca. Nerátal ani s tým, že jeho, 4 roky neviditeľný, koaličný partner HZDS má problémy.
Teraz vie a cíti, že už asi premiérom nemusí byť. A preto trepe....trepe, ako trepal celé 4 roky. Jeho tlačové besedy nemali nikdy jasné argumentačné vlastnosti, vždy to bola len zmes táranín, ktoré sa nevnímavým ľuďom páčili.
Ten človek sa vôbec nepočúva. Na dnešnej povolebnej tlačovke ohováral asi každú politickú stranu, najmä SDKÚ a KDH. A na druhej strane vyslovuje snahu o rokovanie s každou z nich.
Na strane tretej sa vyhráža a upozorňuje, že bude brutálne silnou opozíciou. Straší ľudí možným zlom...
Naozaj je to len falošná hrdosť človeka, ktorý vie, že prehral. Pretože človek, ktorý cíti, že prehral väčšinou útočí dvojnásobne.
Dúfam, že každá zo 4 "pravicových strán" dodrží svoje predsavzatie a naozaj si za stôl s Ficom nesadne, pretože ten človek je naozaj čistý Mečiar (stačí si len spomenúť na včerajší výstup s hlasovacími lístkami jeho manželke:-).
Pozitívom je, že jedného Mečiara sme poslali na dôchodok...konečne!
