Kto by nechcel vládnuť sám? Mať moc je slasť, o ktorej sníva každý politik. Všetkým politickým stranám ide o získanie moci, čo je vlastne ich hlavným cieľom.
Táto filozofia "totálneho víťazstva" je filozofiou boja v krajinách so systémom dvoch dominantných strán. Môžeme ju pozorovať v USA alebo VB (aj keď v nej sú viditeľné 3 silné politické subjekty).
V takomto prípade je normálne a zo situácie úplne logické, že jedna politická strana chce absolútne poraziť druhú a získať prostredníctvom volieb čo najväčšiu moc.
Čo však v krajinách, kde je politických subjektov, ktoré reálne dokážu ovplyvňovať politickú scénu, viac?
SR nepochybne k takýmto krajinám patrí. Aj napriek tomu, že je pomerne malou krajinou, politických strán, ktoré si dokážu konkurovať, je tu neúrekom.
Na jednej strane stojí množstvo strán pravicových alebo stredových a v ich kontraste hegemón politickej ľavice.
*delenie strán na pravo-ľavej osi je niekedy veľmi nepresné, ale zrejme najpoužívanejšie
Na slovenskej politickej scéne v jej novodobej histórii dochádzalo a stále dochádza k veľmi populárnemu antagonizmu. Podobne ako vznikla Modrá koalícia proti Mečiarovi, vznikla aj "červená koalícia" proti Dzrurindovi. Zásadný rozdiel však spočíva v tom, že zatiaľ čo Modrú koalíciu tvorili pomerne samostatné komponenty (čo sa prejavilo aj v jej následnom štiepení), "červená koalícia" je zjednotením trvalým. Smer pôsobil ako čierna diera, do ktorej strany vstupovali dobrovoľne a to s vedomím, že je to jediná možná cesta k ich záchrane.
Toľko z nedávnej histórie. Čo nám ale z toho vychádza dnes?
Vo včerajšej diskusii R. Fica na Markíze toho zaznelo veľa. V podstate sme nepočuli nič nové, ale aj napriek tomu boli vyjadrenia, ktoré môžme považovať za markantné:
Fico sa sa necíti byť izolovaný, aj keď Smer v izolácii je a vie to dobre aj on sám
Fico si uvedomil, že svojim bývalým koaličným partnerom prebral hlasy a to ho pripravilo o možnosť vládnuť ďalej
Fico vie, že niet cesty späť a tie hlasy im už vrátiť nemôže. Preto jedinou možnosťou je získať hlasov viac.
aj keď má Smer viac ako tretinovú podporu voličov, stále je to preň málo (a to je horibilné)
Ficovi asi najviac nevyhovuje taký veľký počet politických subjektov na slovensku a preto tak z duše nenávidí terajší "politický zlepenec", ako tomu často nadáva
Fico si neuveriteľne protirečil: "Nie sme izolovaný...ale do budúcna musíme získať toľko hlasov, aby vládu bez nás nebolo možné zostaviť.." = strany nie sú poprehadzované, ale musíme ich ešte raz upratať aby boli v poradí... - asi takto nejak znela Ficova argumentácia.
(Znižovať sa ale k chytaniu za slovíčka je zbytočné, pretože každý politik si dokáže neuveriteľne protirečiť pokiaľ je v kŕči.)
Jedným z atribútov každej politickej strany je koaličný potenciál . Fico na to moc nemyslel, prerátal sa a koaličný potenciál má v súčasnosti takmer nulový. Preto získať absolútnu väčšinu je základným cieľom. Smer bude pritvrdzovať a frekvencia vymývania mozgov nekompetentných voličov sa isto bude zvyšovať.
V politickom systéme viacerých vplyvných strán je hegemónia jedného z nich nezdravým javom. Je to veľmi nebezpečná myšlienka. Stačí sa len pozrieť do Maďarska, kde má hlavná politická strana moc meniť ústavu.
Myšlienka totálnej strany je nebezpečná aj z poznania histórie, či už tej komunistickej alebo histórie z 90.tych rokov. V nich dochádzalo k častému kumulovania moci a jej zneužívaniu (napr. náhlymi zmenami volebného zákona a podobne).
Je len jedna vec , pri ktorej môžem s Ficom súhlasiť. Je ňou skutočnosť, že ideálnu koalíciu tvoria maximálne 3 strany. Je to logické, pretože dosiahnuť konsenzus medzi menšou skupinkou subjektov je jednoduchšie. Aj toto má ale háčik. Nemôže to byť koalícia podobná koalícii Smer-SNS-HZDS... to už nikdy viac prosím!
