Nemusíte byť psychológom, aby ste si uvedomili, čo je to za slasť - byť mocným. Málokomu sa to podarí, ale ako sa vraví:"Moc opíja". Pri pohľade na predvolebné preferencie strany Smer môžme logicky usúdiť, že takmer všetku politickú moc na Slovensku vlastní strana Smer a tým pádom najmä jej predseda a zároveň slovenský premiér.
S množstvom moci, ktorú máte vo svojom vlastníctve stúpa aj množstvo promile, ktoré bráni vášmu mozgu primerane rozmýšľať a komunikovať.
Dôsledky "opitosti z moci" by som rád zhrnul v niekoľkých bodoch:
1. Stávate sa sebavedomejším, máte tendenciu zhadzovať svojich politických súperov, niekedy ich až dokonca podceňovať. Navyše strácate aj zmysel pre politickú stratégiu. Akékoľvek vyjadrenia iných politických subjektov ohľadom budúcej povolebnej spolupráce považujete za absolútne smiešne, pretože máte pocit, že len vy budete určovať, kto, s kým, kedy, za koľko a či vôbec niekto s niekým...
2. Stávate sa agresívnejším. Podobne ako s alkoholom (sú ľudia, čo keď si vypijú, tak sú agresívni - osobne takých neznesiem), tak aj pri "opitosti z moci" môžu časom z vašich úst vychádzať agresívne poznámky, neskôr vulgarizmy, záchvaty búrlivých monológov... A ak sa niekto snaží vstúpiť vám nebodaj do reči...Beda!!!... prileje to len benzín do ohňa.
Agresívne a vulgárne vyjadrenia môžu byť, podobne ako pri posedení v bare/krčme, smerované k jednej dotyčnej osobe (v našom prípade napr. ku konkrétnemu novinárovi) alebo len tak do vetra, všetkým prísediacim (v našom prípade médiá ako také).
3. Stávate sa najmúdrejším. Každý už určite zažil diskusiu, ktorá nemala žiadne logické vyústenie. Bola to debata v štýle- položím otázku, nečakám na odpoveď nikoho, ale sám si odpoviem... a mám pravdu.
V posledných rokoch sme si už aj v televízii (väčšinou v STV) zvykli na podobné kvázy diskusie. S lyžicou výbornej polievky v ruke, otvorenými ústami a zmrznutým pohľadom môžme často prežiť nezabudnuteľný zážitok, ktorým je sledovanie diskusnej politickej relácie, v ktorej sa nediskutuje ale len pozorne načúva slovám toho, čo všetko vie a vždy má pravdu. A keby sa náhodou, nedajbože, pán redaktor rozhodol trošku oponovať, nebol by to šťastný krok. Vyzeral by ešte hlúpejšie, ako keď tam len tak sedí a počúva.
4. Máte pocit, že všetko dobré, čo sa vo vašej krajine stalo, je len a len a ešte raz LEN vašou zásluhou.
Euro, Schengen- "Nikto nám s tým nepomohol !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!" , zaznelo z úst premiéra. Áno pán premiér. Nie som ekonomický analytik, ale grafy ešte prečítať dokážem. A ja viem, že ten ekonomický rast od roku 2002 myslím, ktorý nemalou mierou umožnil prijatie Eura je len a len vaša zásluha.
A dokonca aj to, že sme členom EÚ a Schengenu a ešte som zabudol aj NATO.
Nič z toho, by nebolo možné, keby ste sa o to nepričinili VY.
Ale vtip je v tom, že je to len vďaka tomu, že ste sa k moci nedostali už v roku 2002. Keby ste sa už vtedy dostali k moci, tak to Euro asi nemáme.
Až teraz ma to napadlo. Až doteraz som nechápal ako ste to mysleli.... tak chcem aby to všetci vedeli, ja som na to prišiel. Už vám nemá zmysel oponovať. Ďakujeme Vám.
5. Strácate úctu k vašim voličom. Voliči rozhodnú a rozhodnú v prospech vás. Ste si tým natoľko istý, že vám už je jedno ako vystupujete , vyjadrujete sa. Beriete voličov ako otrokov, ktorý vás vynesú na piedestál moci. Áno, máte pri tom všetkom jediné šťastie. Vaši voliči sú natoľko omámení kúzlom vášho kultu osobnosti, že nedokážu rozpoznať deň od noci. a keby sa náhodou zdá, že si niečo začínajú uvedomovať, tak potom stačí len pár láskavých slov, sľubov, prípadne dáky ten vianočný darček...
6. Nakoniec posledný vážny defekt, ktorý spôsobuje prílišné požívanie moci. Je ním pocit, že všetci vám závidia. Že všetci robia všetko preto, aby vás odstavili od moci (v prípade iných pol. strán tomu isto tak je). Ale váš pocit ohrozenosti sa vzťahuje nielen k iným stranám, ale ku všetkým, ktorý s vami, čo už len v niečom, nesúhlasia. Stačí náznak. Stačí to, že by váš najvernejší volič spýtal, že ako ste to mysleli a on bude hneď považovaný za nepriateľa.
7. Na záver analýzy ešte jedna zaujímavosť. Uvedomil som som si, že tí opilci majú naozaj šťastie. Koľkokrát sa stane, že opitý človek nezamrzne aj keď je vonku mráz, že leží v strede vozovky a všetky autá sa mu ako zázrakom vyhýbajú, že spadne a postaví sa bez zranenia... Paralela spočíva v tom, že aj pán premiér má spolu s celou vládou jedno veľké šťastie. Tiež je to šťastie v nešťastí. Je ním ekonomická kríza, ktorá dokáže šikovne kryť neschopnosť vládnej garnitúry v oblastiach ekonomiky a v súčasnosti aj hlúpo politizované slovensko-maďarské vzťahy, ktoré dokážu prekryť všetky vážne korupčné škandály na ministerstvách. Otázka je, že dokedy vám to takto vydrží.
Ja si myslím, že takto by sa dalo pokračovať. Porúch, ktoré spôsobuje požívanie moci, je podobne ako s alkoholom príliš. A podobne ako pri alkohole tým trpíte nielen vy, ale aj vaši blízki, susedia.... v našom prípade spoluobčania, ktorí si od vás nenechajú naliať ani štamprlík.
Pri pohľade na preferencie, pri sledovaní televízie, internetu, čítaní novín môžme konštatovať, že niekto je tu už poriadne opitý.
Čo vám však nemôžem odoprieť je skutočnosť, že homogenita vo vašej strane je na vysokej úrovni.
Ako ste povedali:"Táto strana ide naozaj ako jeden muž". A ja si myslím, že to vôbec nebola len metafora, ale čistá realita, však pán premiér.
