Počínanie koalície sa nedá popísať iným slovom ako „absurdné". Napätie, ktoré spôsobilo Pellegriniho víťazstvo v prezidentských voľbách a následné neskutočne trúfalé požiadavky politického subjektu s minimálnym percentuálnym výtlakom (SNS), naplno odhalilo podhubie toxickej symbiózy koaličného trojlístka, ktorého stabilita stojí na spoločnom cieli - zabezpečení beztrestnosti a očistenia mien mnohých, obvinených, obžalovaných, ale aj právoplatne odsúdených.
Pre dosiahnutie tohto cieľa je koalícia a hlavne jej najsilnejší subjekt , na čele s najúspešnejším novodobej slovenskej histórie, schopná tolerovať amatérske a infantilné postupy ministerstva kultúry, nekompetentnosť ministerky zdravotníctva, zneužívanie právomocí generálnej prokuratúry a ministra spravodlivosti. Vo svojej podstate sa však nejedná o žiadne prekvapenie, nakoľko z histórie Ficových vlád môžeme odpozorovať rovnaký vzorec, kedy aj vo vzťahových situáciách nastúpil pud sebazáchovy. Vlády Róberta jednoducho pod vnútorným napätím nepadajú. Jediné, kto bol schopný zatriasť Ficovou premiérskou stoličkou bola ulica. V dnešnej situácii však súčasná koalícia prekonáva všetky zábrany. Ignorovaním vymenovania predsedu parlamentu priamo narúša princíp parlamentnej demokracie. Poverený zástupca (Peter Žiga), ktorého kauza je sama o sebe výsmechom spravodlivosti , má síce právomoci riadenia NR SR, ale vo svojej podstate je len dôkazom ignorovania chodu základných zložiek štátnej moci. Ad hoc riešenia, ktoré boli využité aj v prípade menovania nového šéfa tajnej služby sú nadradené zaužívaným demokratickým postupom. Na prekrytie pochybných postupov majú slúžiť veľkolepé vyhlásenia a proklamácie jednoty, ktoré majú navodiť pocit kontroly. Niet sa, čo čudovať, nakoľko bežný volič absolútne nereflektuje realitu a ani nerozumie mechanizmom, ktoré sú sústavne porušované a zneužívané.
Kauza Šimečka
Tento ucelený komplex účelového obviňovania a nezmyselných konštruktov vznikol zrejme zo strachu pred ulicou. Fico sa ulice bojí, a tým nemyslíme traumu, ktorú spôsobil hlúpy človek so zbraňou v ruke. Ulica ma pre Fica reálnu hrozbu, stelesnenú v spomienke, kedy musel odovzdať moc „učňovi", ktorým vždy pohŕdal a pohŕda. Ulica má v sebe silný potenciál, najmä ak zahrnie hereckú a umeleckú obec, ktorá už začala počas leta vyjadrovať svoju nespokojnosť. Preto Fico neváha opätovne narušovať princíp parlamentnej demokracie, v ktorej podľa tradície má svoje zastúpenie aj predstaviteľ opozície - zvyčajne v osobe lídra najsilnejšej opozičnej strany. Po bujarej rozprave, v ktorej podľa ďalšieho z podpredsedov parlamentu zaznelo všetko, čo zaznieť malo, sa pristúpi k samotnému odvolávaniu podpredsedu parlamentu za opozíciu. Humbuk, ktorým Fico vysiela neistý signál smerom k Hlasu, ktorým by chcel akoby povedať, že „držte líniu, lebo vás zničím", sa už nedá zastaviť. Určite nedôjde k cúvnutiu, ako v prípade snahy o odvolávanie podpredsedu Jána Fígľa v roku 2015, ktorým sa kryla kauza Váhostav.
Fico spustil hru, ktorá už musí byť dotiahnutá do konca. Ovláda ho osobná nevraživosť, v ktorej ignoruje jednoduché fakty. Ak dôjde k odvolaniu podpredsedu Šimečku, posilní tak jeho postavenie a moc. Vytvorí nového politického martýra, človeka, ktorý čelí vykonštruovanému obvineniu. Podryje dôveryhodnosť Slovenska v očiach EÚ. Spôsobí tak navyše ďalšiu demontáž Národnej Rady. Po ignorovaní menovania nového predsedu siahne aj k bezprecedentnému kroku, ktorý nemá v novodobej histórii nijaký precedens. Ficovi je to však už jedno. On už nemá žiadne zábrany....
