Sčítavanie hlasov
Prebieha čiarkovacou metódou. Asi každý, aj keď ste nikdy neboli členmi volebnej komisie, chápe, akým spôsobom to prebieha. Problém nastáva najmä, ak je počet kandidátov pre jednotlivý volebný obvod dosť vysoký (napr. 15 a viac). Sčítavanie si vyžaduje značnú koncentráciu a aj následnú kontrolu. Tá možno nie je predpísaná, ale dokáže odhaliť nezrovnalosti. Niekedy sa môže jednať len o nezrovnalosť v podobe jedného hlasu. Ako je však vidieť, aj ten môže v konečnom zúčtovaní poriadne zavážiť. A to sa netýka len komunálnych volieb, ale aj volieb do NR SR. Jeden hlas hore-dole, pomyslel by si niekto. Ak sa tak však stane v 200 okrskoch alebo nebodaj v 500 z nich, rozdiel je markantný.
Aby som sa dostal k primitívnosti tejto metódy; je pri nedôkladnej kontrole príležitosťou na spáchanie množstva malých chýb. Na mysli mám samozrejme neúmyselné chyby. Prípadné snahy o podvádzanie musí mať na muške predseda.
Zo skúsenosti však viem, že v niektorých okrskoch, spomínal mi to kedysi kamarát z úplne inej časti republiky (bol tam členom volebnej komisie pri komunálnych voľbách) vôbec dvojito nekontrolovali výsledky sčítavania čiarkovacou metódou - neverím, že boli na 100 percent bezchybný.
Sčítava sa totiž dosť neskoro večer, v prípade iných volieb až okolo 12-tej hodiny v noci. Oči sa krížia, ruky sa trasú (najmä starším členom komisie) a chyby sa robia. Teraz však netvrdím, že ich robia len tí starší. Paradoxom je, že niekedy práve oni pomalšie, zodpovednejšie a bez chýb zrátajú všetky preferenčné hlasy.
A tak som premýšľal, či by nebolo jednoduchšie mať nejaký jednoduchý počítačový systém. Hlasy by diktovali jednému z členov komisie, ktorý by jednoducho stláčal tlačítka počítača (napr. 8, 15, 1 atď.). Predseda by to mohol kontrolovať, či nedochádza k falšovaniu a snahe klamať. Trvalo by to možno dlhšie, nakoľko by tam bol napr. len 1 počítač, ale určite by nedošlo k chybe. Ak by samozrejme boli k dispozícii viacero počítačov, bolo by to rovnako rýchle a opäť s minimálnymi chybami. Systém by automaticky sčítaval hlasy pre jednotlivých kandidátov.
Neviem si pomôcť, ale čiarkovacia metóda v 21. storočí mi príde trošku za opicami...
Lingvistické chyba na hlasovacom lístku
Na tom našom konkrétne stálo, že sa volia traja poslanci. Bolo tomu skutočne tak?
Členovia komisie boli inštruovaní, aby presne vysvetlili, že sa volia maximálne traja poslanci. Práve to slovíčko "MAXIMÁLNE" alebo "NAJVIAC" na hlasovacom lístku chýbalo. Aj keď boli voličom pravidlá povedané správne, oni si prečítali, že majú voliť troch a hotovo.
Sú ľudia jednoduchší, bojazliví alebo prvovoliči, prípadne sa tomu moc nerozumejú. Sú aj tak, ktorí sa v prípade nejasností hanbia opätovne spýtať.
A o čo ide?
Mnohí mali svojho kandidáta, prípadne dvoch svojich kandidátov, ale vplyvom nepresného vyjadrenia pravidiel krúžkovali aj niekoho tretieho. Výhodu tak majú jednoznačne kandidáti na posledných miestach, prípadne neznámi kandidáti, ktorí si môžu razom zvýšiť šance na zisk postu. Neverili by ste, aké prekvapenia a sklamania týmto vzniknú. A za to môže len nepresné vyjadrenie pravidiel, prípadne účelová formulácia pravidiel (alebo otázok referenda).
Kandidáti z iných častí mesta v obvode na opačnom konci mesta
A to prekvapilo aj mňa, aj mnohých voličov. Je to povolené a tak niektorí šikovní kandidáti kalkulujú. Snažia si vybrať obvod, v ktorom majú väčšiu šancu vyhrať. Buď ta robia na základe toho, že v danom obvode pracovne pôsobia alebo jednoducho majú množstvo známych a podporovateľov, voličov v danom obvode.
Najmä v prípade miest strednej veľkosti tak dochádza k obmedzeniu spravodlivého rozloženia síl v mestskom zastupiteľstve. Poslanci sa totiž okrem všeobecných vecí pre mesto snažia lobovať aj za svoje sídliská a ulice (opravy ciest, parkoviská, osvetlenie...).
A ďalším dôsledkom je, že šikovní a schopní ľudia môžu byť zvalcovaní známymi tvárami z mesta. Ľudia sa totiž často rozhodujú podľa nesprávnych kritérií.
Ak je dovolené kandidovať v inom obvode, potom nevidím ani zmysel samotných volebných obvodov v meste.
***
A chýb, nezrozumiteľných vecí je v prípade volieb ešte omnoho viac, Začína to možno už niekde pred voľbami, kedy sa zrazu začne všetko prestavovať, cesty sa začnú opravovať a každý volič má pocit, že jeho mesto skutočne "na sebe maká". Myslím, že sa to deje v množstve miest.
Budem rád, ak sa niektoré zo spomenutých vecí v budúcnosti zmenia. Myslím, že odmietnutie "koalícii politických cieľov", kedy šéfkovia zhora chodia do miest lobovať a prikazovať, aby mohli naťahovať svoje pažravé pazúry ukázalo, že ľudia sa aspoň čiastočne zobúdzajú z letargie 17. novembra 1989.
Aj keď, na druhej strane, tých 33 percent voličov v mojom meste je žalostnou vizitkou politickej apatie a krčmovej demokracie.
