Toxická výmena názorov, ku ktorej včera došlo v Oválnej pracovni Bieleho domu, sa do histórie zapíše ako najabsurdnejšia diskusia prezidenta Spojených štátov vôbec. Prvýkrát v histórii sa totiž stalo, aby prezident najsilnejšieho štátu sveta otvorene ponižoval svojho spojenca - naživo a pred celým svetom.
Do značnej miery tomu napomohol aj nezvyčajný formát, ktorý začala používať súčasná prezidentská administratíva a tým sú dlhé a verejné rozhovory s novinármi v Oválnej pracovni - samozrejme za prítomnosti kamier. Všetko toto konanie zrejme zapadá do vzorca, ktorý je typický pre exhibicionistického politika trumpovského typu, ktorý celý svoj imidž zakladá na sociálnych sieťach a verejnom obdive. V podstate sa to nevymyká súčasnej (často absurdnej) politickej realite, ale rozhovory o témach, akými je mier na Ukrajine, určite patria za zatvorené dvere. Každopádne, samotný formát je priam predurčený k podobným situáciám - videli sme to už pri predchádzajúcich stretnutiach s prezidentom Francúzska a premiérom Británie. Aj pri nich došlo k miernym konfrontáciám. Nikto však nečakal to, čo nastalo včera pri stretnutí s prezidentom Ukrajiny; najmä ak všetky správy smerovali k následnej podpise o hospodársko-ekonomickej spolupráci pri ťažbe nerastných surovín a minerálov. Alebo...?
Trump chce vysielať signál smerom k Rusku
Možno preto je zvolený tento absurdný formát dlhej „priateľskej" diskusie, kde môže prísť k hocijakej otázke, na ktorú daní lídri môžu reagovať neadekvátne. Trump sleduje, ako aj sám potvrdil, cestu vyjednávanie a dohody s Putinom. Verejnými stretnutiami chce dať možno Moskve najavo, že sa nemusí báť intrigovania. Trump ďalej tvrdí, že jeho dohody bude Putin rešpektovať, čo bez jasných bezpečnostných záruk nie je vôbec isté a viac nepravdepodobné ako pravdepodobné. A tu sa dostávame k zlomovému bodu celej nepríjemnej výmeny názorov.
zaznieva otázka novinára, na ktorú Trump odpovedá vyhýbavou odpoveďou - respektíve odmieta kritizovať Putina, nakoľko sa s ním dá, podľa jeho slov, dohodnúť
Trump ďalej hovorí o tom, že je nestranný - nie je na nikoho strane, len na strane USA
v zlomovom momente sa do rozhovoru zapája viceprezident Vance (podľa mňa hlavný vinník celej tejto absurdity) a obviňuje administratívy predchádzajúcu vládu z ostrej rétoriky voči Putinovi, ktorá však nepriniesla žiadne dohody
Vance ako prvý utrúsi ostrú a uštipačnú (skrytú) poznámku smerom k Zelenskému, ktorú môžeme medzi riadkami interpretovať asi takto - „Je čas na diplomaciu pán prezident..." !!!
Zelenskyi (možno chybne, ale cítil to ako útok) si pýta slovo, evidentne cítiť jeho napätie a poukazuje na to, že s Putinom sa dohodnúť nedá a že nerešpektuje žiadne dohody. Inými slovami, rešpektuje iba silu...
na to opäť reaguje Vance - ktorú vecnú debatu, pri ktorej aj Trump pokojne sedí, zavedie smerom k osobnému útoku - respektíve kritizuje Zelenského, že čo si dovoľuje kritizovať administratívu USA v priamom prenose a vymenúva problémy, s ktorými zápasí každá demokratická krajina vo vojne, v ktorej čelí značnej ľudskej prevahe (mobilizácia)
do toho sa naštartuje Trump a spúšťa sa vlna otvorenej šikany
V nej je Zelenskyi obvinení z nevďačnosti voči USA, z arogancie, neschopnosti viesť svoj štát vo vojne... V istom momente Trump hovorí o tom, že Ukrajina by do troch týždňov prehrala, bez pomoci USA. Na to reaguje Zelenskyi ironickou poznámkou, že bolo by to do troch dní a že to sa už napočúval od Putina dosť.
Trump sa snaží nastoliť dojem, že Zelenskyi je tou hlavnou prekážkou mieru, že nechápe, že je koniec - tak na čo sa tu hrá. Otvorená hádka, v ktorej má logicky navrch dvojitý záprah egomaniakov a pri ktorej už Zelenskému nie je umožnené dokončiť žiadnu vetu, obrúsiť hrany, vysvetliť svoj postoj alebo aspoň jednoducho počuť niečo konštruktívne, sa zakončí otvorenou vyhrážkou...
Ak sa ešte raz vrátime k tomu ALEBO, pri mnohých vzhliadnutiach sa zdá, ako keby bol dvojzáprah na Zelenskémo vopred zinscenovaný. Nie je snáď v silách samotného Trumpa, viesť dialóg? Osobne si nemyslím, že by bol Trump natoľko neistý, aby musel mať pri sebe tak aktívneho spoluhráča. A práve J.D. Vance bol očividne hlavným spúšťačom a neskôr aj vyhrotiteľom celej situácie. Toto sú však len dohady. Mohol si Zelenskyi viesť lepšie - mohol. Pomohlo by to situácii? - Nikto netuší.
Jedno je však isté. Geopolitický prales, v ktorom sa svet razom ocitol, rapídne zhustol. Trump možno v očiach svojich voličov získal obrovské kvantum politických bodov, ale pre americkú zahraničnú politiku to bude obrovským zlyhaním. Vysielať totiž signál, že voči našim spojencom hovoríme silou a voči nepriateľom vystupujeme s otvoreným náručím a ochotou zabudnúť na nezhody, robí z USA veľmi slabého svetového hráča.
Možno je to len želaním autora, ale všetko môže byť nakoniec úplne inak. Ranné správy o možnom kompletnom zastavení vojenskej pomoci Ukrajine zo strany USA však naznačujú tragédiu...
