Ale hlavným nepriateľom je demokracia!
Hlúposť klimatických aktivistov opäť raz ukázala svoju tvár. Tlupy sfanatizovaných, prevažne mladých ľudí, zaútočili na továreň Tesla v Nemecku. V obrovskom maskovanom dave sa „nečakane" objavili moderné populárne symboly - arafatky. Nakoľko sa nejedná o prvý útok, proti tzv. technofašistovi Muskovi, dokazuje to, aký veľký problém narastá nielen v Nemecku, ale v Európe a celom svete. História sa totiž opakuje a v akýchsi pravidelných epizódach prináša vzrast extrémnych odnoží, z pravého, či tentokrát ľavého spektra krajného extrému.
Opäť raz dochádza k stavu, kedy títo dvaja úhlavní nepriatelia (antifa a neonacisti) koexistujú vo zvrátenej symbióze, ktorá jediná je pre nich živnou pôdou. Zatiaľ čo s druhými menovanými sa spája obrovské zlo a našťastie ešte stále trošku čerstvá spomienka na zverstvá druhej svetovej vojny (aj keď aj o tom by sa už dalo pri pohľade na univerzity západných krajín polemizovať), ľavicový extrém je do veľkej miery modernou spoločnosťou tolerovaný. Predsa len, kto normálny a empatický cítiaci by zatracoval ušľachtilé ciele na ochranu našej planéty, na túžbu po celosvetovom mieri alebo sociálnej spravodlivosti?
Pomyselné politicko-spoločenské kyvadlo je však už rozkývané. Dnešná moderná politika - vychýlená zo stredu doľava, v snahe o nastolenie modernej spoločnosti zabúda, že svet nie je vôbec čiernobiely. A rovnako neexistuje jediné univerzálne riešenie na vyriešenie všetkých problémov ľudstva. Kedysi sa tomu hovorilo útópia. Dnes sa tomu bohužiaľ často hovorí progresivizmus alebo v extrémnom prípade woke culture.
Bez ohľadu na to, aké politické, morálne alebo náboženské hodnoty ten alebo oný politický smer zastáva, cesta stredu a zdravého rozumu je jedinou správnou, bohužiaľ nedokonalou, cestou k normálnemu spolunažívaniu občanov vo vyspelých krajinách sveta. Spomínané kyvadlo jednoducho nezostane vychýlené do jednej strany. Logika sveta káže, že do ktorej strany sa posunie, rovnako sa vráti aj v tej opačnej. Preložené: extrém plodí extrém.
Hnutia, akým je nemecké Wulkangruppe , ich hlúpe a nelogické činy, kde pod štítkom ochrany klímy bojujú proti samotnej demokracii, by pre nás mali byť obrovským varovným prstom. Len tu kúsok za hranicami sa totiž odohráva boj molocha zla s brániacim sa národom. A náš benevolentný prístup k ochrane slobody a demokracie je pre neho veľkým povzbudením - a pre nás pílením si konára, na ktorom hrdo sedíme.
