A pán prezident tak urobil. Samozrejme mu teraz nechcem vyčítať, že si plnil, ako on rád pred voľbami zdôrazňoval, svoje ústavné povinnosti. "Ja budem ústavným prezidentom", robiť budem len to, čo mám, nič viac.
V duchu kecí o stabilite a jednote (tak podobnej tej komunistickej fráze: V JEDNOTE JE SILA), sa neunúval zaujať stanovisko k problému.
Nalejme si čistého vína. Asi bolo naivné myslieť si, že človek, ktorý mlčal počas celého najhoršieho volebného obdobia samostatnej SR (94-98), aj keď podľa vyjadrení vtedajších kolegov s množstvom vecí nesúhlasil, sa zrazu na staré kolená spamätá a zachová sa moraĺne.
Bolo mi do plaču pri sledovaní ceremoniálu odvolávania a vymenúvania, keď pán prezident vo svojej reči vôbec nekomentoval príčiny stretnutia súčasných politických elít. Ako na večierku skrblíkov sa pripíjalo vínkom, vymienali sa úsmevy a potriasania rúk.
Pán prezident sa neprekonal, ale znova zahral svoju úlohu. podobnú pracovníkovi na páse niekde v závode. Prišiel papier, odvolao, vymenovalo, poďakovalo za dobrý job, v podobe vynikajúco zvládnutej zákazky. Pán Janušek opustil kreslo ministra so všetkými poctami, možno mi len chýbalo zo strany prezidenta odovzdanie čestnej medaily, alebo dákej plakety za zásluhy.
Nechcem sa vyjadrovať k osobe nového ministra, o tom tu bolo písané až až. Chcem skôr poukázať na prezidentove gesto vernosti.
Akí slepi boli a sú priaznvci nášho prezidenta. Väčšinou poukazujú na zlodejinu Dzurindu (netvrdím že žiadna nebola), ale stotožnujú sa s ľudmi, ktorí to robia s krásnym štipľavým úsmevom priamo im do tváre.
A pán prezident. Naozaj si plníte len svoje ústavné povinnosti, alebo už naozaj netušíte akým SMERom kráča Slovensko?
