Európsky parlament má v súčasnosti, ako isto každý vie, jednu komoru, v ktorej je počet mandátov poslancov jednotlivých štátov prispôsobený počtu obyvateľstva. Táto skutočnosť je v celku logická, ale vyvoláva určite dojem z diskriminácie štátov menších, Slovensko nevynímajúc. Možno aj to prispieva k faktu, že občania jednotlivých členských štátov sa ceľmi často nestotožnujú s myšlienkou, že sú Európanmi, obyvateľmi EÚ. Cítia sa byť iba obyvateľmi svojich území.
Preto myšlienka rovnejšieho zastúpenia predstaviteľov jednotlivých štátov v mysliach väčšiny ľudí z menších štátikov koluje. A nie je teda prekvapením, že s blížiacimi sa voľbami a snahou o lepšie zastúpenie (ako protiváha zástupcom SMK), prišla s touto myšlienkou práve národne (skôr nacionalisticky) zmýšľajúca politická strana, strana SNS.
Poďme ale k spomínaným háčikom, ktoré sú spojené so snahou o zmenu parlamentného systému:
1. Strana SNS síce prišla s prevratnou myšlienkou, ktorú avšak, aspoň zatiaľ, nesprevádzala bližšia programová koncepcia. Anna Belousovová vo svojom vyhlásení nepriblížila prípadné kompetencie jednotlivých komôr. Taktiež neprezentovala spôsob dosadzovania poslancov do prípadnej novovytvorenej komory, v ktorej by mal každý členský štát rovnaké zastúpenie. (V prípade prvej komory by tomu bolo rovnako ako doteraz, teda prostredníctvom volieb).
Bol by reprezentantom SR v novej komore výlučne člen SNS ? alebo by sa aj do nej volilo ? ... a čo keby si občania SR zvolia zástupcu z radov SMK ???
2. Nejasný je aj význam nového usporiadania a hlavne jeho prínos k budúcemu fungovaniu európskej inštitúcie. Belousovová poznamenala, že vytvorenie druhej komory by zvýšilo úroveň demokracie.
Podľa mňa by jediným prínosom bola skutočnosť, že by si malé členské štáty mohli konečne zatvoriť zobák, pretože by mali pocit rovnoprávnosti. Ale v tom prípade by daná komora musela mať značne silné právomoci, aby vyrovnala nerovnomerné zastúpenie poslancov v komore prvej (podľa počtu obyvateľov).
A určite by to ani nezvýšilo efektívnosť fungovanmia EÚ, pretože problém nie je určite len v systéme parlamentu, ale komplexne v celom fungovaní únie. O jej nerozhodnosti a neschopnosti fungovať na vysokej úrovni sme sa mohli presvedčiť napríklad počas plynovej krízy v januári tohto roku.
3. Za hlavný háčik tejto otázky pokladám však skutočnosť, že už len samotná myšlienka tranformácie parlamentu je absolútne nerealizovateľná (určite nie v tejto dobe). Nie je možné, aby veľké štáty EÚ ako napr. FRA súhlasili s niečím podobným. Ešte sa k tomu pridáva fakt, že navrhovateľom by bola skupinka poslancov z "nejakého" malého Slovenska.
EÚ sama o sebe nemá ešte vyprofilovanú koncepciu budúceho usporiadania (či bude fungovať ako konfederácia, prípadne zväzok štátov, alebo...). A v súčasnej dobe, kedy nebola schopná prijať jednotné znenie ústavy a štáty sa musia zaoberať riešením finančných a hospodárskych dopadov krízy, je otázka zmeny fungovania jej orgánu absolútne marginálna.
Navrhovaný systém môžme prirovnať k politickému systému USA. USA sú však značne vyprofilovaným zoskupením štátov a pri etablovaní súčasného politického systému bolo 13 jej zakladajúcich štátov absolútne jednotných v predstave o budúcom fungovaní USA.
Naproti tomu je EÚ značne nejednotná a rozdelená.
Každopádne môžme konštatovať, že SNS vďaka tomuto sloganu o demokratickejšej a rovnejšej Európe môže vo voľbách získať nejaké percentá navyše. Pri nízkej účasti vo voľbách do EP je hlavným faktorom nevedomosť voličov, ktorí si myslia, že aj tak tam tí naši poslanci nič nespravia. ( majú možnio aj pravdu). A občania menších štátov sú frustrovaní z faktu, že majú omnoho menšie zastúpenie v inštitúcii, ktorá má štáty spájať.
Práve preto je taktika SNS dosť rafinovaná a to aj napriek faktu, že jej hlavná myšlienka úplne nerealizovateľná.
