Tie pochybnosti o efektivite a schopnosti našej diplomacie boli vždy na mieste. Ako Slováci sme často skeptickí voči našim predstaveným (politikom a pod.).
Aj napriek tomu som vždy tušil, že v otázkach zahraničnej politiky - respektíve na poli diplomacie sme celkom úspešným štátikom. Ak teda vezmeme do úvahy našu rozlohu a tým celkový vplyv na svetové dianie. Počas ktorejoľvek vlády, teda myslím od roku 1998 sme vždy vedeli na medzinárodnom poli vystupovať svedomito. Dôkazom pre mňa sú napríklad postoje k bobardovaniu Juhoslávie (1999), ako aj otázka uznania Kosova.
Teda až na pár problémov (mám na mysli riešenie maďarskej karty) túto sféru slovenskej politiky som vnímal vždy pozitívne.
Preto aj v tomto prípade sme všetci pevne verili, že diplomacia nesklame.
Áno, nevieme čo je za všetkým tým úspechom (podľa ministra nie peniaze), ale prepustenie nášho zadržiavaného občana, z krajiny akou je Irán, v tak krátkom čase...
... Možno to píšem pod vplyvom emócií, ktoré sú neskutočne radostné.
Ale každopádne KLOBÚK DOLE!!!
PS: Nech to má pokračovanie akékoľvek, z najhoršieho si vonku!
