Ak je reč o "uctievačoch" Slovenského štátu, nehovoríme iba o skupinách vyholených zúfalcov, ktorých hypnotyzuje rečnícky zdatný prednášajúci. Týka sa to aj mnnohých intelektuálov, historikov, politikov a dokonca množstva ľudí, ktorých denne stretávame na ulici, alebo ich dokonca osobne poznáme.
Všetci sa zhodujú v jednom argumente a tým bol veľmi dobrý hospodársky rast a tento argument je absolútne nepopierateľný.
Naozaj sme profitovali z výroby zbraní a teda výstavba tovární a závodov na našom území sa podobala rastu húb po daždi.
Na druhej strane je argument odporcov tohto štátu, ktorí poukazujú na vysokú cenu, za akú sme všetok tento blahobyt (?!?) mali.
Poukazujú na tisíce ľudí, ktorým boli pošľapané základné ľudské práva a slobody, končiac právom na život! Poukazujú za kolaboráciu s najčiernejším režimom 20. storočia.
Poukazujú na skutočnosť, že tento šát v podstate nebol autonómny a nezávislý, bol len satelitom a sluhom nacistického Nemecka.
Zo Slovenska, ktoré sa už od čias sv. Cyrila a Metoda hlásilo ku kresťanskému duchu a z národa, ktorý si hovoril "národ holubičí" sa stal (podľa mnohých) klérofašistický štát, pošpinený krvou zločinov na vlastnom obyvateľstve. Zo Slovákov, ktorí sa vždy snažli žiť v mieri sa tak stali vrahovia nevinných.
Rovnako aj okolo osoby Jozefa Tisa bude navždy polemika. Vedel o tom? Chcel to sám? - Alebo musel? Nemal na výber?
Ktovie. vetko sú to navždy nezodpovedané otázky. Súdiť osobu Tisa mi neprináleží. Pozeráme sa na ňu totiž s odstupom času, s vedomím výsledkov jeho činov.
Každý má určite svoj vlastný názor. Viem len, že ten môj je iný ako názor tých, ktorý Slovenský štát vyzdvihujú na piedestál našich dejín.
Bolo by to inak? Boli by sme vôbec na svete?
Na tieto otázky by nevedel odpovedať ani Tiso a nezodpovedané budú navždy. A v podstate je to jedno. Všetky odpovede totiž operujú s pojmom "keby" a to je pre históriu úplne nepodstatné.
V súvislosti s obhajovaním Slovenského štátu ma však napadol jeden postreh.
Je ním nehorázny dvojitý meter, ktorí jeho zástancovia používajú.
Tento meter spočíva vo vyzdvihovaní hospodárskeho rastu, ktorý bol výlučne dôsledkom výroby zbraní a spolupráce s Nemeckom.
Na druhej strane počúvame častú kritiku USA a obviňovanie z toho, že všetky vojny vedú len kvôli zvýšeniu vojnovej produkcie a tým aj k ich profitu. Je veľmi častým javom, že zástancovia Slovenského štátu a teda nacionalisticky orientovaní ľudia) majú v sebe odpor a nenávisť voči Západu, teda najmä proti USA (podotýkam krajine, bez ktorej by 2. svetová vojna tak skoro neskončila).
Toto protirečenie vyplýva jednoznačne z prílišnej zaujatosti a počiarkuje neschopnosť racionálnej argumentácie zástancov Slovenského štátu.
Obhajoba Slovenského štátu (získanie autonómie a rast hospodárstva) vyznieva tak, ako keby sme v kontexte súčasného nešťastia v Japonsku skandovali, že aspoň budú profitovať pohrebné a stavebné firmy...
To, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú Slovenský štát velebiť, je neodvrátiteľné. Politici a ich nacinalistické strany budú túto skutočnosť vyzdvihovať s cieľom vymetenia hláv sfrustrovaných Slovákov a so snahou o vyvolanie nostalgie a falošného pocitu patriotizmu.
Rovnako aj ľudia, ktorí v tej dobe zažili svoje "životné štastie" budú do smrti spomínať na "Naše prosperujúce Slovensko".
Ich názory človek nezmení, skúšal som to x-krát. Neobmäkčí ich ani štatistika na smrť poslaných ľudí, ani štatistiky ich zhabaných majetkov. Dokonca dokážu popierať zodpovednosť vtedajších štátnikov za ich smrť a budú dokonca tvrdiť, že tie majetky si Židia nakradli a získali úžerou.
Znova a znova v hlavách nemála Slovákov vyhrá nacionalizmus, šovinizmus a neúcta k tisíckam nevinných ľudských životov...dôkaz toho, že stále sme ako Slováci neprebudení...
