Prebiehajúce udalosti v Egypte sú vodou na mlyn všetkým protiamericky a protizápadne naladených odborníkov a laikov.
Veď čo už môže byť väčším dôvodom na kritiku ako nejednotný postoj v otázke demokratizácie sveta. Najmä porovnávanie s prípadom Iraku je silný argument, ktorý má ale v sebe veľa háčikov:
aj keď v oboch krajinách vládol/vládne dlhú dobu pevnou rukou diktátor, nedajú sa úuplne porovnávať. Mubarak an rozdiel od Husajna pevne drží so západom. Dokonca podporuje existenciu židovského štátu Izrael, nevyvíja a nepoužíva podivné zbrane a navyše s krajinami západu ochotne v oblasti vojenstva spolupracuje
v Iraku došlo k násilnému zosadeniu autokracie, to znamená k vytvoreniu "demokracie" zvonka. BOla do Iraku importovaná a moci sa ujali dosadení ľudia, v ktorých Západ mohol cítiť istotu.
v Egypte je snaha o vybudovanie demokracie zdola, teda podobne ako u nás v roku 89. Do akej miery však ľudia vedia, čo je vlastne tá demokracia je otázne. A navyše v Egypte vznikla a pôsobí najstaršia moslimská strana - Moslimské bratstvo. Vidina možnosti jeho víťazstva vo voľbách Izraelčanom a Západu naháňa zimomriavky.
Demokratizácia je v záujme západného sveta, ktorý demokraciu považuje za ideálny typ vlády, ktorý je zárukou bezpečnosti (pretože demokracie proti sebe navzájom nevedú vojny). Ale v rámci jej rozširovania stále platí fakt, že samotné nastolenie volieb automaticky neznamená demokraciu. V histórii a hlavne v posledných desaťročiach by sa dalo hovoriť o množstve prípadov, kedy práve slobodné voľby dosadili na mocenský trón nebezpečné skupiny fanatikov, ktorý v podstate rozbiehajúcu demokraciu zahubili.
Takisto existuje predstava, že šíriteľom demokracie by mal byť Západ, teda privilégium si privlastňujú najmä USA.
Z toho logicky vyplýva, že akákoľvek spontánne vzniknutá demokracia je v očiach šíriteľov demokracie nebezpečný pokus.
Navyše obraz demoštrácií, ktoré sa rozpútali v uliciach Káhiry a iných miest, nevrhá zrovna najideálnejšie svetlo na potenciál protestujúceho ľudu. Mám na mysli rozbité a vyrabované obchody a dokonca rabovanie dedičstva po najstarších Egypťanoch...
...áno samozrejme. Aj tu vzniká živná pôda pre milovníkov konšpirácií, ktorí za všetkým zlom v uliciach vidia prezlečených nasadených ľudí, ktorí sú zaplatení za vytváranie provokácii a rabovačiek.
Ale iní ľudia za tým môžu vidieť nezrelosť egyptského národa a nebezpečenstvo jeho prchkej arabskej mentality. Rozbíjali sa a rabovali výklady u nás v roku 1989?
S mentalitou obyvateľov krajín severnej Afriky má možno mnoho ľudí skúsenosti a preto by vôbec nebolo prekvapivé, keby sa naozaj po prípadných slobodných voľbách dostanú k moci radikáli.
Cieľom naozaj nie je podceňovať obyvateľov Egypta, ale vedia naozaj, čo je demokracia, keď to nevieme poriadne ani my?
A keď sa pozrieme na fakt, ktorý spôsobuje snahu o zrútenie režimu, tak sa tak deje len kvôli nespokojnosti s ekonomickou situáciou. V podstate ako keby protestovali ľudia Írska, alebo my na Slovensku.
Demokracia v sebe zahŕňa slobodu tlače, zhromažďovania a združovania, slobodu opozície, individualizmus...
- v Egypte sa protesty konajú len kvôli nespokojnosti s ekonomickou situáciou ľudí. Preto stačí tak málo, stačí niečo nasľubovať a Moslimské bratstvo môže byť na výslní.
A čo potom Západ?
Stratí silného spojenca v dôležitej strategickej oblasti. Vystaví Izrael nebezpečenstvu a ohrozí mierovú zmluvu z roku 1979. Západ stratí záruky bezpečnosti a nehľadiac na ekonomické záujmy stratí spojenca.
Spojenca, ktorý možno nie je ideálny. Nikto z liberálno demokratických krajín nemá rád vládu jedného muža, ale čo ak je zárukou istoty a stability regiónu?
Je fantastické sledovať ľudí, ktorí sa dokážu postaviť proti vláde diktátora. Je krásne sledovať snahu o demokratické spolunažívanie.
Aj napriek tomu však mračno skepsy nad Egyptom ostáva a spolu s ním strach z možných negatívnych scenárov.
Postoj Západu a USA je nejasný, ale asi už nie je v ich moci situáciu ovplyvniť. Mubarak zrejme časom skončí a dôležité je, aby sa to zaobišlo bez zbytočných násilností.
A ak Egypťania dostanú šancu zvoliť si svojich lídrov, tak sa ukáže, do akej miery tú demokraciu pochopili.
