Samozrejme nechcem ani zďaleka zovšeobecňovať a hádzať všetkých mladých do jedného vreca. Veď koľkí musia ráno cez víkendy vstávať na tréningy, zápasy alebo kvôli pomoci v dome a na záhrade, na poli. Moja malá neterka mávala tréningy o 7 a druhý synovec - hokejista, tak ten to má drsné takmer celý rok a takmer každý víkend. Koniec-koncov, aj ja som ako pubertiak skoro ráno vstával na futbalové zápasy mestskej ligy (mnohokrát som ani dlho nenaspal...ale o tom "pssst").
Naše mesto organizovalo akciu "Hurá na sídlisko". Jeden poslanec ma oslovil, že či by som prišiel trošku pomôcť a prípadne zavolal zopár chlapcov zo školy. Žmurkol som a prisľúbil účasť, ale pravdupovediac - mladým som moc neveril. Skupinka "super žiakov-kamošov", s ktorými som brigádoval často je už dávno na strednej a majú mnoho mnoho iných záujmov a akosi som nedokázal identifikovať vhodných kandidátov, ktorí by prišli len tak niečo urobiť - zadarmo a tak skoro v sobotu.
V piatok som to však predsa len skúsil a zbehol do jednej ôsmackej triedy. Všetci rúška na pol žrdi a v ústach desiaty...dovolil som si vyrušiť ich otázkou: "Čaute decká, neprišli by ste zajtra trošku pomaľovať lavičky pri pódiu?"
Na moje prekvapenie sa chytili traja alebo štyria a z toho dvaja aktívni športovci, pre ktorých je sobota asi jediným voľným dňom.
V sobotu ráno som zrušil budík a takmer som zaspal. Nahádzal som do seba sladké raňajky, vysrkal horúcu kávu a so zlepenými očami som šiel na dohodnuté miesto. Boli tam už všetci vysedení a bolo ich dosť. Najprv som si myslel, že ešte snívam, ale skutočne to bola pravda - poltucet chlapcov a k tomu ešte aj dievčatá. A tie sa neprišli len prizerať, prišli makať.
Potešil som sa, povedali sme si zopár pokynov, rozdelili náradie - brúsne papiere, metličky, špachtle a lopatky. Prášilo sa ostošesť a ani sme sa nenazdali a niektorí už mohli pomaličky natierať. Práca išla ako po masle; zrejme k tomu prispela aj pohodová hudbička.
A ako to s mladými býva, musela byť aj sranda - inak je robota len bolestným prežívaním. Sem-tam sme si museli povedať, že tak toto je už trošku za hranou (treba dať pozor, aby farba neskončila na vlasoch niektorého z dievčat alebo podobne).
Zašpinené nohy a trošku aj oblečenie, ale inak dopadlo všetko bez vážnejšej ujmy. Radosť nám nepokazili ani postarší spoluobčania - mudrlanti, ale o tom možno inokedy.
Tento článok je vďakou pre všetkých, čo priložili ruku k dielu. Sú budúcnosťou nášho mesta a našej krajiny - sme za nich veľmi vďační!
