Možno by som nič k tejto téme nenapísal, keby som aj ja nepocítil ten nepríjemný pocit vyčerpania. Áno, povinnosti, práca a teraz ešte k tomu aj nakupovanie darčekov a všade toľko preplnených obchodopv a ulíc a ciest a v nich a na nich nervózni ľudia. To všetko nepridáva na zdraví.
A aj v mojom živote nastal maličký zlom. Zastavil som sa nachvíľku a zamyslel sa. "Kam sa pachtíš, kam sa naháňaš? Navyše, ako veriaci človek, v čase adventu, kedy by si sa mal trošku aj zamyslieť nad tým, čo sa práve chystáme oslavovať..."
Nie! Na to naozaj na svete nie sme. Nie sme tu pre stres a nervačenie sa. A už vôbec by sme nemali byť v tento čas vianočný.
Ono sa to možno ľahko hovorí, viem, ale všetci hovoríme o Vianociach, ako o sviatkoch pokoja a mieru. A predsa, bez mieru a pokoja v našich srdciach a mysliach, bez pokoja v našom živote, tie pokojné Vianoce skutočne neprídu.
A preto, síce je už za nami polka adventu, teda takmer, nikdy nie je čas na minútku stíšenia a ukľudnenia sa. Možno je to ťažšie pochopiteľné pre neveriacich, ale skutočne kresťania prežívajú tento čas, ako obdobie pokánia. Pokánie, také zvláštne slovo. Nejde o to zobrať si bič a bičovať sa a dokonca si ani netreba "sypať popoľ na hlavu". Pokánie je ale návrat. Návrat k tomu skutočnému - k láske. A tú možno preukazovať všade - voči blížným, bezmocným, dokonca aj v obchode (pokojným prístupom k predavačovi) alebo, a to hlavne, aj k sebe samému. A ak sa nervačíme, naháňame a znepokojujeme, tak si asi svoje telo moc nevážime...Ako potom môžme preukazovať úctu a lásku voči iným?!?
A keď už hovoríme o Vianociach, niekedy nastáva aj druhý extrém - tým je znechutenie. Hej, je to očividné, že "komerčný lev" zasahuje naplno a predsa len akosi, možno je to aj niekedy vtipné, vianočný čas sa pomaličky, ale isto predlžuje. O niekoľko rokov možno začne spolu s koncom leta.
Nenechajme sa tým znechutiť, nehovorme si, že Vianoce je už len tradícia a komerčný prežitok. A nehovorme si to už vôbec ak veríme, že sa práve narodí náš Spasiteľ - Kristus Pán.
A ako tak pozerám na druhú horiaci sviečku vidím, že čas sa kráti. Aj napriek tomu je ešte stále čas zamyslieť sa, či práve ja nerobím tie Vianoce takými nepokojnými a otravnými...
