Určite sa už každý z vás stretol s typom človeka, jednoducho s "elegánom". Schválne používam úvodzovky, pretože skutočných elegánov človek stretne zriedkakedy. Nepatrím medzi nich ani ja, pochopiteľne. Preto ma vždy fascinovalo, čo človeka vedie k tomu, aby sa ukazoval.
Vždy sa nás totiž učili a aj tak sa to hovorí, že "ukazoval som, keď som bol malý". Áno viem, je to narážka na nevinnú detskú zvedavosť, ale niektorým ľuďom podobné pudové excesy zostávajú aj v ďalekej dospelosti.
A inak tomu nie je, vlastne tomu často býva, aj vo vyšších kruhoch. Tieto kruhy sú uzatvorené a "bežný smrteľník" sa do nich dostane málokedy. A teraz nehovorím o tajných organizáciách alebo straníckych snemoch a akciách. Mám na mysli akcie typu luxusné plesy a oslavy, ktoré sú plné smotánky. Zúčastňujú sa nich hlavne celebrity alebo úspešní podnikatelia - ľudia, čo niečo v živote dosiahli a všetci o tom musia vedieť.
Preto som bol aj ja rád, že sa dostanem medzi niektorých z nich , aj keď sa zďaleka nejednalo o top top pracháčov a biznismanov. Všetko však nasvedčovalo tomu, že nás čaká zaujímavý večer.
Oslava teda pomaličky mala začať a hostia sa usadali do stolov. Všetci boli ešte "košér", zapravené a upravené oblečenie, navoňané a oholené tváre. Ženy tiež, upravené, niekedy až moc...
A tak s vedomím, že sa jedná o neformálnu párty som len-tak, naoko ako buran, pobehoval s pintou "Pilzíka" a snažil sa všetkých s radosťou privítať. Odozva však ešte nefungovala a kamenné, vážne tváre hostí prevažovali nad tými skromnými a veselými. Bolo mi z toho smutno, pretože na neformálnej párty by nemali byť bubliny prílišnej vážnoti a rešpektu. Niektorí z hostí však zabudli odhodiť štít dôležitosti a prišli hrať formu.
Ale nevadí, nie všetci boli nafučaní, takže zábava mohla začať.
A že bola, tak to hej, živá hudba - mna potešil najmä rockový a jazzový prvok, papanička a pitie.
A keď je už reč o pití...je to zázračná vec. Nie som UŹ zástancom poriadnych "ožieračiek", ale pitie má silnú moc. Dokáže naplno odhalovať charakter.
A možno aj preto - z vážnych kamenných tvárí, z ktorých chcel sršať rešpekt, zrazu žiarili iskry nespútanej zábavy. Na tom by nebolo nič zlé. Mnohí zo "šéfkov" boli zrazu priateľskí, chodili za mnou, dokonca ma tým až otravovali. Zrazu aj tých najvážnejších zaújímala moja skromná práca učiteľa (ktorú mám nesmierne rád). Tam ale pozitíva končia...
Alkohol dokáže vytvoriť priateľstvo, ale omnoho častejšie rozbíja a vytvára agresiu.
Inak tomu nebolo ani tu. "Hej, počkaj mladý, dones nám tri Danielsy, dva giny...", zastavil som ho. Aj takúto podobu má egoizmus a nafúkanosť. Z váženého človeka sa stáva "pošuk", ktorý si myslí, že mu niekto bude robiť otroka.
"Prepáčte, ale ja tu neobsluhujem, ale som hosť...a navyše ste ma ani slušne nepoprosili", snažil som sa nafúkaný loď nasmerovať na cestu zdvorilosti... Nepomohlo, namiesto toho som si vypočul pár slov o mojej nevychovanosti a neúcte. Usmial som sa a pomyslel som si, ako asi tento človek dnes skončí, keď už nevidí ani ďaľej, ako je jeho nos (a to doslovne).
A mal som pravdu, našťastie som už toho nebol svedkom. Týpek to nezvládol a musel byť transportovaný domov.
Ešte horšie skončil zúfalec, tiež veľka ryba z mesta, ktorý po polnoci vybúchal práškový hasiaci prístroj a to vnútri - nuž veľká to sranda.
Samozrejme, nemožno zovšeobecňovať. Je našťastie stále väčšina tých aj tých vplyvných, ktorí sa vedia chovať a to dokonca aj pri konzumácii alkoholu.
Bohužiaľ sú však aj takí, ktorí chlast nezvládajú.
Niet sa čo čudovať, keď často nezvládajú ani sami seba a to v čistom stave...
* venované všetkým celebritám, politikom a známym ľuďom, ktorí svojim vystupovaním dávajú "svetlý príklad"
