Už pred oficiálnym odvolaním Bezáka sa, ako roj včiel, vynorili naše obľúbené konšpirácie, teórie, hypotézy a podobné "výplody", ktoré sa objavujú pri takmer každej nejasnej situácii. Odvolanie Bezáka nejasnou do veľkej miery je, respektíve vrhá množtvo nezodpovedaných otázok a tým aj čierne svetlo na Cirkev. Je zaujímavé sledovať, ako zrazu všetký médiá s radosťou informujú o veciach, ktoré na druhej strane často považujú za nepodstatné. Na jednej strane teraz chŕlia články o cirkevných záležitostiach a na druhej strane by najradšej odluku cirkvi od štátu (aby sa cirkev starala sama o seba).
Niet sa však čo čudovať, preto bývalý arcibiskup bol skutočne otvoreným človekom a otvoreným aj v komunikácii s médiami. Skutočnosť, že prezentoval odlišný spôsob komunikácie, či už s médimi, alebo celkove, je nepopierateľná. Nepopierateľná je aj jeho ľudskoť, jednoduchosť vyjadrovania myšlienok o viere, Bohu a jeho schopnosť získať si pozornosť aj neveriacich.
Rovnako nemožno popierať aj jeho konflikty s bývalým vedením trnavskej diecézy, na čele s Jánom Sokolom. Práve preto sa zrak podozrenia obracia práve týmto smerom.
Biskup bol odvolaný a veriaci sa búria. Búria sa aj neveriaci, veď práve teraz je tá dobrá šanca natrieť to tej "vatikánskej konzervatívnej a zatuchnutej organizácii". Áno, cirkev vo veľkom pripomína molocha a čiastočne ním aj je. Má svoje inštitúcie, hierarchiu, hlavu a údy. Podobne ako ich majú politické organizácie, byrokratické aparáty, alebo napríklad štátne štruktúry... Inak by však nemohla fungovať.
Dve základné možnosti:
Bezák nebol odvolaný len tak za nič. Mohol sa dopustiť skutočne niečoho, čo úmyselne, alebo s nedbanlivosťou bolo v rozpore s ustanoveniami cirkvi. A bohužiaľ musel odísť.
Bol odvolaný s dôvodou prednesených v hypotézach a konšpiráciách. V takom prípade je to skúška jeho pokory a oddanosti. Sám povedal, že je to pre neho križ a ten si nesie každý veriaci.
Dvojité pohľady
Na obidve možnosti sa dá pozerať dvojitým uhlom. Na jednej strane je to pohľad ľudský (svetský) a na druhej strane pohľad skutočne veriaceho človeka.
V prvom prípade, ak by bol Bezák odvolaný právom, z ľudskej stránky hľadáme jasné dôkazy. Chceme vedieť dôvody, presné chyby a pochybenia. Prezradili nám predsa, že šlo o nesprávne riadenie diecézy. Chceme však vedieť viac. Kde bol problém. Prečo tá cirkev nechce prezradiť dôvody. Zase háji sama seba a ide jej len o svoje záujmy? Očami veriaceho človeka však môžeme pozerať s dôverou a veriť, že dôvody odvolania sú nezverejnené určite s dobrým úmyslom. Nehľadáme za všetkým jasné konšpirácie a skazenosť. Veríme v čistotu mysle a svedomia našich predstavených a vysokých cirkevných hodnostárov, ktorí, ako pevne veríme, budú raz za svoje počíňanie súdení, rovnako, ako budeme súdení my všetci.
"Nesúdťe a nebudete súdenní...", hovorí Ježiš.
Ak bol však Bezák odvolaný neprávom, z pohľadu neveriaceho je to ďalší dôkaz, že cirkev je blbosť. A to sa v blogoch vyskytuje veľmi často. Útoky, útoky, útoky...aká je ta cirkev prehnitá. Na kritiku sa vždy nájde dôvod. O svetlých stránkach sa však mlčí. Oči by vám vypadli pri pohľade na lásku a staorstlivosť saleziánov v mojom meste, ktorí s trpezlivosťou a láskou venujú množstvo energie rozvoju mladým (po duchovnej, športovej aj výchovnej stránke).
Veriaci človek však nemôže prepadať zúfalstvu. Musí vnímať veci, aj nespravodlivé počíňanie, ako vôľu Božiu. Prečo? Dôkazom je množstvo svätých, ktorí s pokorou prijímali útoky proti nim a všetky neprávosti s dôverou vkladali do Božích rúk, ako súčasť života.
Svätý Páter Pio bol pre falošné obvinenia suspendovaný na pol roka. Sv. Cyril a Metod mali nepriateľov na každom fronte, dokonca aj vo Vatikáne. A príkladov je veľké množstvo.Pri všetkých neprávostiach však vždy zvíťazila pokora . Bezák sa pri sv. omši obhajoval (možno tým trošku podkúril Vatikánu), ale aj tak verím v jeho čistotu myslenia a v to, že disponuje pokorou. Odvtedy totiž na verejnosti nevystúpil a ako povedal, vzal svoj kríž a nesie ho.
Čo to teda pre mňa, ako katoíla znamená?
Nič. Neznamená to vôbec nič. Neznamená to však ani slepú poslušnosť. Predtým však, ako vyslovíme svoj názor, predtým, ako zaútočíme na neschopnosť pápeža a zlomyselnosť Sokola, zvážme slová. Nie som ja, ako katolík, nasiaknutý mediálnou nenávisťou voči RKC? Som ja bez hriechu, aby som mohol súdiť počínanie tých, ktorí právom, alebo neprávom zbavili funkcie nášho dobrého arcibiskupa?
V knihe "Pápež na muške" , sám Benedikt XVI. opisuje útoky na cirkev. Tie prichádzajú nielen zvonka, alej zvnútra a často aj priamo z Vatikánu. Čo ak je aj táto nepríjemná udalosť jedným z nich? Na akej strane ako katolík stojím? Na strane dôvery, alebo na strane svojej vlastnej pravdy?
Túto skutočnosť možno vnímať ako skúšky viery, pre Bezáka, ale aj pre nás všetkých, čo sa ku katolíckej viere hlásime.
Nespravodlivosť je jednoducho niekedy súčasť života. Niekto je vyhodený z práce, iný obvinený a odsúdený bez dôkazov.
Bezák to povedal sám: "Do cirkvi som vstúpil nie preto, že som chcel byť v ideálnej inštitúcii... Viem, že aj v nej sú hriešnú ľudia... Milujem ju však, lebo milujem Boha..."
Bezák nechce, aby sme sa teraz stavali za jeho záchranu, ale z jeho slov cítiť pokoru a odkaz všetkým veriacim, aby sa ďalej modlili za cirkev, jej predstavených, za neho, rovnako ako aj za Sokola a všetkých kňazov...
Ak dnes hovorca KBS povedal, že človek bez viery nepochopí tento postoj pokory, viem, čo mal na mysli.
Bez modlitby a vieru v Božiu prozreteľnosť sa s odvolaním Bezáka nedá zmieriť!
