A tak sme si postávali pred kostolom s našimi známymi. Inak neskutočne podarená rodinka s troma detičkami. Vždy vedia každého povzbudiť, či už ide o známeho alebo neznámeho. Vo veľkom sú krásnym vzorom optimistických a nadmieru empatických a racionálnych ľudí. A to sa prejavilo aj v tejto "nepríjemno-úsmevnej" situácii.
Keď už koník nudí
Húpací koník je pre deti veľkým lákadlom. Má však jednu vadu - rovnako ako každá zábavka, vie omrzieť. Pri deťoch to platí stonásobne a zrejme preto sa už najmenšia dcérka nechcela húpať, ale dala prednosť pobehovaniu dookola.
Deti sú v niečom nechtiac zákerné. Niekto to snáď pozná z rodiny, ja hlavne zo školského prostredia a samozrejme z detstva. Býval som totiž šibalom a dialo sa často nasledovné: Len čo sa rodičia chvíľku nepozerali, niečo som vyparatil.
Rozhovor bol v plnom prúde a bol plodný. Nevideli sme sa predsa aj dva mesiace. Najstarší synček, putujúci do puberty, sa netváril zrovna nadšene, keď za neho hovorila mamina, stredná dcérka sa len potmehúcky usmievala, keď tu zrazu krik-rev.
Najmladšia sa rozhodla "zaparkovať" hlavičku do stojana na bicykle.
Rozvážny otec je skutočným kúzelníkom pokoja
Kamarát urobil dva kroky a už bol pri nej. Malá sa nadychovala (ak sa to dá nazvať dýchaním) k ďalšiemu kriku, keď tu otec rázne a zároveň s nesmiernym pokojom zakročil.
"Len neplač, nič sa nedeje...", povedal jej a smerom k nám a manželke vyčaroval šibalský úsmev. "Na minútku ju spustím z očí a pozri, kde je!", konštatoval.
Dieťa sa ďalej zajakávalo, strácalo dych a snažilo sa kričať. Pokojný hlas a šikovná ruka otca ho však upokojovalo.
"Keď si hlavičku dala dovnútra, tak pôjde aj von...len mi musíš trošku pomôcť", urobil popritom chmaty a hlavička bola vonku. Malá sa ešte raz pokúsila zaplakať, ale pevný bezpečný stisk pokojného otca jej to nedovolilo.
Aká by bola moja reakcia?
Na to si musí každý odpovedať sám. V živote som zažil množstvo príhod. Rodič sa niekedy zľakne viac ako dieťa a možno to je dôvod toho, že často reaguje preafektovane alebo jednoducho nervačí a nadáva dieťaťu za to, čo vyparatilo.
Nikdy však nemôžeme kritizovať. Koniec-koncov, aj môj otec bol často pri podobných incidentoch nervák a pritom je nesmierne dobrým človekom.
Kamarát Števo svojím vystupovaním priniesol pokoj všetkým navôkol...má môj veľký obdiv!
