Každý má právo na protest, na štrajk. Lekári nie sú výnimkou. Oprávnene poukazujú na výšku svojich platov, ktoré sú skutočne nižšie ako platy lekárov v západnom svete.
Bohužiaľ, platy takmer všetkých zamestnaneckých zložiek sú neporovnateľne nižšie ako platy našich vyspelých susedov. To sa týka najmä reálnej mzdy, odzrkadľujúcej sa v kvalite života.
"Chorých budem chrániť pred každou krivdu a bezprávím..."
Lekári, respektíve ich odborári, sa týmto tvrdohlavým postupom dopúšťajú hneď niekoľkých "zločinov".
Psychický teror, ktorý sa z ich strany rúti na chudákov pacientov by som naozaj nechcel zažiť. Predstavte si jednoducho, že čakáte na ťažkú operáciu. Tvrdo sa na ňu psychicky pripravujete a teraz vám povedia, že možno sa odloží...tomu sa vraví humanita par excelans...
Takíto pacienti pociťujú skutočné bezprávie a nadobúdajú pocit totálnej straty ľudskej dôstojnosti.
Odhľiadnuc od tohto rukojemníckeho teroru môžu bežní ľudia vnímať ďalšiu krivdu. Plošné zvýšenie platov o 300 eur!!! Ja osobne si nepamätám niečo podobné, kedy sa o takú sumu plošne navýšil plat všetkých zamestnancov v danom odbore.
Pre niektoré rodiny je táto suma bežným platom, z ktorého živia svoje deti a starajú sa o domácnosť.
Už táto skutočnosť môže byť naozaj silne vnímaná ako krivda, pretože...
Pretože, kto by nechcel mať zvýšený plat?
Nenažranosť naozaj nepozná hraníc. Poznám to sám, keď ma chytí večerné vyžieranie čipsov. Ak ich raz otvorím, už nedokážem prestať.
Konanie predstaviteteľov LOZ je podobným psychopatickým zaslepenectvom. Ja si dokonca myslím, že tých cca. 2000 lekárov, ktorí sa ku štrajku pripojili, je určite spokojných z 300 eurami navyše a zvyšné ťahanice sú už len prejavom egoizmu ich reprezentantov. Naozaj si nedokážem predstaviť, že toľko ľudí naraz sa zmení v sebecké beštie...
A čo tým vlastne dosiahnu?
Lekárske odbory už začali boj sami proti sebe. Vystupuje proti nim dokonca aj opozícia, v čele s jej hlavným predstaviteľom. A to je už silná káva, ak priateľ odborárov - sociálna demokracia - hlása nespokojnosť.
Proti je prezident a úplne všetci občania.
V demokracii je vyjednávanie založené na kompromise. Pri štrajku je normálne priniesť nereálne požiadavky, pretože cieľom je získať niečo pre seba.
Lekári už získali fantastický kompromis, ten im však nestačí... Ich oči sú zaslepené vidinou patričnej odmeny za ich prácu...tá odmena musí byť riadny balík peňazí.
Lekári tým idú proti sebe. Vždy totiž disponovali mierou vážnosti a ľudia ich mali v úcte. Ich povolanie vnímali ako niečo vznešené a obdivuhodné.
Týmto však strácajú všetky pocty, ktorých sa im za ich kariéru dostalo.
Naďalej slepo kráčajú a chcú vysoké odmeny.
Zrejme zabúdajú, že predsa ich najkrašou odmenou by mal byť neskutočný pocit z pomoci druhým a radosť z návrátenia úsmevu na tvári bezmocných. Oni predsa podávajú pomocnú ruku tam, kde my bežní ľudia pomôcť nedokážeme...
