Sväté písmo v sebe nesie množstvo zaujímavých príbehov, ktoré sú vždy viac ako len nejaké zážitky zo života Krista a iných. Každé z čítaní v sebe nesie odkaz niečoho, do života veľmi potrebného. Napomáha nám to chápať tento svet, žiť správnym životom na zemi a rovnako aj správne chápať a viesť svoj vzťah k Bohu.
Príbeh "Kvetnej nedele", alebo Pánovho vstupu do mesta Jeruzalem, je jednou z najzaujímavejších statí Nového zákona. Jedná sa vlastne o úvod do zakončenia diela spásy, smrti Ježiša na kríži.
Ježiš prichádza do mesta Jeruzalem, vítaný ako kráľ. Sediac na chrbte oslíka sa necháva vítať slavnostným spevom zástupu, ktorý na zem kladie palmové listy. Práve preto ten prívlastok "kvetná".
Aké krásne je byť vítaný, byť ospevovaný. Kto by netúžil po sláve a uznaní? Ježiš však vie, kam smeruje, vie, že kráča v ústrety ťažkým chvíľam. Aj napriek tomu mu nevadí všetok ten hurhaj, aj keď vie, že už o pár dní bude zástup kričať to zlovestné a nenávistné "ukrižuj ho".
Prečo ten dav zmení názor?
Na danú stať Písma sa, ako vždy, dá nazerať mnohými uhľami pohľadu. Rovnako dôležité sú všetky. Skutočnosť, že Ježiš neprichádza na koni, ale pokorne na oslíku, že nič nevraví (prejavuje pokoru), je rovnako dôležitá ako fenomén davu, ktorý ho víta.
Dišputy, či sa o pár dní bude jednať o ten istý zástup ľudí sú nepodstatné. Skutkom je, že o pár dní, už nikto Ježiša nevzýva (málokto) a nikto sa ho nesnaží verejne obhájiť a zachrániť.
Tento dav sa chová odlišne. Tento dav sa zrazu stavia chrbtom k tomu, komu veril. Naopak, frustrovane kričí: "Preč s ním!"
Tento dav ľudí nepochopil, koho skutočne víta. Nejedná sa o človeka, ktorý ich zbaví Rimanov, nejedná sa o politického mesiáša. Do mesta vchádza "Syn človeka", ako Ježiš neskôr povie svojmu zradcovi. Do mesta vchádza ten, kto nestavia múry, neprostestuje nahlas, nebúri do zbroja. Tento človek koná zázraky a skutky lásky a milosrdenstva, aby už nik ďalej netrpel. A hlavne, tento človek, tento kráľ, nerobí rozdiely - v jeho očiach je rovnako veľký spravodlivý ako aj o zmenu snažiaci sa zločinec a hriešnik.
O to tento dav nepochopil.
Nevieme sami, či bol sfrustrovaný, či bol nerozumný, či ľudia vítali niekoho, o kom počuli, bez toho aby sa ho snažili sami spoznať.
Jedno je isté, tento dav o pár dní, pod vplyvom emócií a burcovania jednotlivcov mení svoj názor o 180 stupňov.
Rovnako je to aj dnes
A takmer isto sa s tým stretol každý z nás. Často aj na vlastnej koži.
Aj my sa staviame za Krista, vítame ho, velebíme, ale len do chvíle rozhodujúcej. Stačí chvíľka strachu, sklamania, beznádeje, stačí len slovko iných, poukázanie na škandály, ohováranie...a naše zmýšľanie a presvedčenie slabne.
Samozrejme, je ľudské padnúť (aj Peter v onú noc zaprel Krista), dôležité je však uvedomiť si to a vstať. Ľudia v tomto dave sa zmenili pod vplyvom rôznych okolností - nesplnenia predstáv, sklamania, vplyvu iných.
My sme tiež často sklamaní a sfrustrovaní. Cítime, že veci nie sú také, aké by mali byť. Ten farár je taký a taký, nie onaký. Tamto sa chovajú tak, inde zase inak.
Toto a zase iné nespĺňa moje predstavy. Pod volyvom informačnej doby sme aj my drvení davom...sme ľahko manipulovateľní.
Dôležitý je však náš rozum, nás vzťah s Kristom, skutočné žitie viery...ktoré stojí na pevnom základe. Vtedy nás nemôže nič, napríklad také odvolanie arcibiskupa Bezáka, hodiť do kolien, zato, že niekde dav burcuje a je hlasný.
Moja viera je viac ako človek, viac ako názory a zlyhania iných. Moja viera som ja a moje skutky a skutočný Kristus, ktorý je stále medzi nami...
Ale aj neveriaci
"Kvetná nedeľa" nie je varovným prstom výlučne v otázkach viery. Človek v dnešnej dobe, kedy sme priam bombardovaný davom (média, internet, názory všade navôkol) často zablúdi mimo od svojich zásad, hodnôt a presvedčenia.
Sú ľudia, ktorým stačí tak málo a už si protirečia. Strácajú charakter a menia farby ako chameleón. Len aby neboli trošku iní.
Nie, ani ja nemám rád "anarchistov" a "svietiacich ľudí", ktorí vždy musia byť nasilu iní a ísť proti všetkým.
Stačí iba byť sám sebou!
Takým príkladom "Kvetnej nedele" v bežnom živote môže byť formovanie názoru na človeka. Niekto nám je sympatický, máme svoj názor, ale stačí ohovorenie zo strany druhých, poznámky na adresu dotyčného a naše zmýšľanie a vzťah a postoj sa rapídne môže zmeniť...stáva sa to veľmi často a v rôznych oblastiach života.
Dav dokáže byť príjemný, ale rovnako aj ukrutný. Dokáže ľudí spájať pre dobrú vec, ale rovnako aj burcovať ku konaniu bezprávia a zlých vecí. Dav dokáže nasmerovať, ale často aj zviesť od cesty správneho života.
Vždy však je v nás niečo, vďaka čomu môžeme rozpoznať, či nás niečo neťahá nesprávnym smerom. Stačí mať len otvorené oči, počúvať srdce a hlavne rozumom a pevnou vôľou nasledovať naše hodnoty a postoje a nesutále si overovať ich skutočnú hodnotu (a kresťania to vďaka pevnej viere môžu mať omnoho ľahšie).
Potom nás nezlomí nič a my budeme skutočne slobodní.
