Mnoho sa dnes hovorí o tom, ako deti nešportujú. Pri pohľade na ihriská na sídliskách, ktoré zívajú prázdnotou, je na tom niečo pravdy. Na druhej strane stále poznám decká (napríklad aj bratov syn), ktoré športujú do zblbnutia. Príklad otca alebo niekoho z rodiny je v takom prípade takmer vždy tým hnacím motorom.
A podobne tomu bolo aj v tento horúci letný deň. Bazén bol už beznádejne preplnený; nedalo sa už poriadne plávať. Plavčíci márne odháňali džavotajúce deti z plaveckých dráh - aspoň trošku športu pre prázdninujúcich.
Zobral som volejbalku, ktorá mi celý deň slúžila ako opierka hlavy a vravím si, že si zaspomínam na staré dobré časy, kedy som pravidelne hrával futbal. Menším futbalovým bránkam a trávičke sa jednoducho nedá odolať.
Vystrelil som raz - nepresne a hneď na mňa smeruje pozvanie. "Ujo, zahráte si s nami?" Uff, ako neznášam to "ujo" (ale veku nerozkážeš). S radosťou som sa pripojil. Začali sme dvaja na dvoch.
Neprešla dlhá chvíľa, nohy si opäť zvykli na loptu a aj na, miestami pichľavú, trávu. Zrazu sa na našom improvizovanom ihrisku zjavia ďalší dvaja chlapci. Chcú sa pripojiť. Posunkami hlavy im v zápale boja ukazujeme, že nech chvíľku počkajú. Zápas je v plnom prúde - hrá sa do 5. Po víťaznom góle môjho timu (neviem a nesmiem prehrať!!!) prerozdeľujeme.
Usudzujem, že ja sám to spolu s jedným starším chlapcom uhráme a tak posielame menších k súperovi. Už hneď v prvej akcii zisťujem, že to nebude ľahké a po dvoch brejkoch prehrávame 0-2.
Jeden z chlapcov súpera je rodený Nemec - Norimberčan. Super šanca po roku oprášiť nemčinu. Rozumie mi - prvé veľké víťazstvo. Diskutujeme o Mintálovi a Hitlerovi (*Norimberk bolo sídlo NSDAP). Zaujímavá téma, ale nie je moc času a tak po malej prestávočke a doplnení tekutín pokračujeme.
Asi by to skončilo, pre mňa neprijateľnou, prehrou keby sa k nám zrazu nepripojili ďalší dvaja malí hráči. A čuduj sa svete - jedným z nich je usmievavé dievčatko.
Pochopil som, že hrať už iba čisto technicky nestačí a tak zapájam aj telo. Znie to trošku divne, ale okolo nôh sa mi motajú dákí dvaja malí spotení "chlapčiaci". Našťastie mám dobrého spoluhráča a môžem preniesť hru na ľavú stranu.
Zápas beží rýchlo a všetkým dochádzajú sily. Nevládze ani budúca hviezdička AS Trenčín. Trpezlivo čakám na chybu a tá prišla. Beriem loptu a šprintom bežím na bránu súpera.
Chcem už streliť víťazný gól.
Podarilo sa. Teším sa, ako keby som vyhral Ligu majstrov. Zhromažďujem chlapcov a dievčatko a všetci si víťazoslávne ťapneme. Konečne sa môžem hodiť do bazéna.
Decká - díky ... znova som pri vás o pár rokov omladol!
A pre dospelých len taká motivácia - skúste zobrať na kupko loptu. Ak sú na to možnosti, vaše deti vám budú skutočne vďačné za trošku hry a pozornosti. Pivo po športe chutí lepšie!
