Internet náš každodenný...

Písmo: A- | A+

Nie, to nie je nová modlitba, ale bohužiaľ len realita už takmer roka. V škole sa však snažíme napredovať - tí, čo chcú, makajú. A k tomu nespočet vtipných zážitkov...

Skutočne raz, neviem si predstaviť, ako by dištančné vzdelávanie fungovalo bez doby internetu. Tlačili by sme denne papiere a deti by si po ne chodili do školy a následne odovzdávali vypracované zadania? Alebo by sme používali rádiové prenosy? Fakt netuším. Našťastie internet existuje a my môžeme denne odhaľovať jeho pozitívne stránky. 

Niektoré školské predmety to majú značne náročnejšie, prvý stupeň škôl nevynímajúc. Avšak predmety, ako napríklad moja obľúbená angličtina, to online zvládajú podstatne ľahšie, niekedy takmer bez strát. Určite stagnuje schopnosť písania, predsa len tréning slovnej zásoby je značne náročnejší, ale v podstate ostatné aspekty výučby zostávajú. A možno nie som sám, ktorý pri bilancovaní prvého polroka zistil, že s niektorými žiakmi sa doslova dejú zázraky. 
Ako príklad uvediem jednu nešpecifikovanú triedu, kde som od septembra zápasil s pracovným tempom, disciplínou, sústredenosťou na hodine....a vlastne som sa na každej hodine stretával so všetkými ťažkosťami vyučovacieho procesu (vzdelávacími aj problémami so správaním). 
Internetová škola, mimochodom šikovne zorganizovaná do pravidelného rozvrhu, sa stala bodom zlomu. Práca s triedou sa zlepšila, aktivita aj tých najlenivejších a možno aj slabších žiakov prudko narástla. Problémom býva niekedy ustrážiť, aby si žiaci vzájomne neskákali do reči a dali priestor aj iným. A to je pri výučbe jazyka dobré znamenie.

Neviem, kde je pes zakopaný; či je to tým, že niekedy sú v ich prítomnosti rodičia, ktorí ich tlačia, alebo sú uvoľnenejší, prípadne ich nerušia neposlušné podnety neposlušných spolužiakov, ale vo veľa prípadoch to funguje a funguje to lepšie ako naživo.
Potom je aj opačný extrém, najmä u starších ročníkov, kedy sa to trošku berie ako flákačka. Ale to je už asi záležitosť puberty a deviatackeho pocitu bezohrozenosti. Za roky učenia som zažil len málo aktívnych deviatackych tried, čo je v prípade jazyka veľká škoda.

Tých podnetov je množstvo a verím, že aj zápasov. Ten nekonečný boj: deti-rodičia-učitelia sa nateraz len zvýraznil a ja každému želám pevné nervy.

Na záver možno dáke vtipné zážitky, ktoré online hodiny priniesli:

  • "Ak ma ešte raz nase***ieš, tak vám nevymaľujem izbu!", zúril otec z vedľajšej izby.

  • "Šak som mu poslala 400 euro!", vehementne argumentovala v hádke jedna z mám.

  • u susedov začala prerábka bytu - všetci sme si mysleli, že sa jednalo o iný zvuk 

  • počas hodiny v pozadí pobehovalo decko s holou riťou - bolo po hodine

  • jeden kolega 10 minút učil s vypnutým mikrofónom (nevšimol si, že ho deti upozorňujú)

  • dvakrát mi vypadol internet a deti pokračovali na hodine sami - spravili si párty (prišiel som naspäť a tam gitarka...)

  • počas hodiny mi spadla na zem webka, na čo si deti mysleli, že som spadol ja

  • staršie deti dokonca počas hodiny chystali obed - pekné, že chceli pomáhať doma, ale musel som to zatrhnúť - všetci totiž sledovali, či si nedoreže prsty

  • sem-tam zazvonil kuriér, ale donáška obeda

  • domáce zvieratá sú vlastná kapitola - na stôl prišla čierna mačka, zdvihla chvost a do kamery nám vyšpúlila ružový zadok

  • spevy vtákov sú zabijak, ale ak sa ti rovno zapletú do vlasov, sranda je na mieste

  • psy vedia byť kľudnejšie, akurát chcú často škrabkať - u mňa vyhráva malý Čoki

Určite toho bolo viac, takže si to nabudúce skúsim zapísať.... Počkať, ale veď už možno pôjdeme do školy...alebo ani nie?

Držme si palce a zlepšime už prosím tú disciplinovanosť!

Skryť Zatvoriť reklamu