Deti z našej školy stretávam denne. Už dva týždne dozadu mi vedeli presne povedať, koľko dní zostáva do konca najdlhších a najobľúbenejších prázdnin. Netešia sa vôbec a ja im úplne rozumiem. Doprial by som im ešte nejaký ten týždeň a hlavne lepšie počasie. Hovorím totiž o deťoch, ktoré dva mesiace voľna strávili tak, ako sa patrí - hrou, športom a džavotom na ulici. Preto mi je ich ľúto.
Na druhej strane je nemalý a stále narastajúci počet výrastkov, ktorí takmer celé obdobie presedeli pred monitorom počítača, laptopu alebo tabletu. Tých mi až tak veľmi ľúto nie je. Pre nich sa toho moc nezmení - akurát budú vysedení v školských laviciach. Tam mimochohodom tiež niekedy prebieha vyučovanie na počítačoch alebo tabletoch...ale to je na inú tému.
Prázdniny sú blahodárne. Z detstva si pamätám takmer na všetky. Každé z nich priniesli množstvo zážitkov, radostí a starosti (starostí pre rodičov). Niekedy prišlo aj jedno za ucho. To vtedy, keď sme prišli neskoro domov. Dnes padá za ucho, ak deti na vzduch ísť nechcú. Raz darmo - dobe je iná, zvláštna.
Aby som však moc neodbočil od témy. Niektoré deti sa do školy netešia a vyslovene sa boja. Dnes som musel pokarhať moju neterku. Ide do tretej a jej bratček je nováčik-prváčik. Začala ho totiž strašiť. Vysvetlil som jej, že tak sa k bratovi nehodno správať. Treba ho povzbudiť a motivovať.
Čudujete sa mojej malej neterke? Ja ani nie. A viete prečo?
Minule som bol v obchode svedkom incidentu, v ktorom si nervózna mamina nedokázala poradiť so svojím neposedným deckom. Mohol byť asi štvrták. V amoku na neho spustila: "No však počkaj, už o týždeň sa ti skončí zábava...!"
Dieťa vystrašene stíchlo. Spomenulo si na školu a to veru...
Ktovie, ako to danému dieťaťu pôjde. Ja pevne verím, že sa nedá vyľakať a v učení bude šikovné.
Škola ako strašiak
Aj na tomto prípade sa následne nemožno čudovať, že si niekedy učitelia nevedia dať rady so svojimi žiakmi. Ak rodič postaví školu do roviny ústavu a straší dieťa, že tam ho naučia poslúchať... Dieťa logicky urobí čo? Samozrejme začne rebelovať. Všetok vzdor a výlevy si odnášajú učitelia. A tí sú v tom často nevinne.
Ale, aby som nevyznel ako obhajca učiteľov a ich práce, prípadne ako ten, ktorý hľadá ospravedlnenia výchovných treníc... Strašenie školou nepomáha ani samotnému dieťaťu. Prečo deti strašiť niečím, čo je pre ich život potrebné?
To je ako keby sme deti strašili zubárom a potom sa čudovali, že nám tam vyplakávajú o nervy.
Škola je niekedy miestom, ktoré frustruje, môže byť niečím menej obľúbeným. Možno aj samotní rodičia majú na školu zlé spomienky. Nezabúdajte však, že doba "pozaušiek" a faciek je už dávno za nami. Preto svoje deti povzbudzujte, aby dali zo seba všetko. Iba tak pomôžete učiteľom rozvíjať ich talenty naplno. Deti sú naša budúcnosť!
Všetkým deťom, ich rodičom a učiteľom želám šťastný nový školský rok!
