Na internete som vzhliadol článok, ktorý pojednával o výskume, konanom v niektorých vyspelých krajinách sveta. Tento článok bol konkrétne z dielne britského inštitútu CEBR (centrum pre ekonomický a obchodný prieskum).
Prieskum sa zameriaval na zistenie, na koľko asi v dnešnej dobe vyjde rodičov výchova svojho dieťaťa. Do úvahy bral mnohé aspekty - od "bežného živenia", zaodievania, až po sprostredkovanie plného vzdelania. Zaujalo ma, že podobná štatistika bola vykonaná aj u susedov v Česku - tam to vyšlo zhruba na 1,5 milióna korún.
Užitočnosť podobného prieskumu?
Už vyššie som napísal, že prieskumy sú často veľmi užitočné. Pomáhajú zlepšiť mnohé aspekty života jednotlivcov aj spoločnosti. Preto vo mne tkvie otázka užitočnosti prieskumu takéhoto typu.
Európa aj "Západný svet" sa topí v blahobyte. Samozrejme, netýka sa to všetkých, ale povedzme si na rovinu. Trie tu väčšina z nás biedu? Možno sa posťažujeme, porovnáme mzdy s Nemcami, porovnáme dôchodky, vzhliadneme túžobne na auto bohatého suseda, ktorý práve balí lyže na týždeň do Álp.
A?
Nikdy nám nebolo lepšie. Prežívame technologický boom, ktorý nám dokáže pri správnom prístupe značne zjednodušiť život. Zdravotná staroslivosť? Veď stačí si len vypočuť reči mojej babky alebo aj mamy. Nebolo tomu tak dávno, čo sa bežne zomieralo na zápal pľúc alebo iné bežné ochorenia. Cestovanie? Drvivá väčšina z nás chodí na dovolenku alebo si aspoň môže užiť príjemný pobyt na Slovensku. Stačí navštíviť zľavové portály. Viem, stále sú medzi nami aj hmotne veľmi slabí, ale väčšina z nás na tom vôbec nie je až tak zle.
Že to nesúvisí s témou?
Žijeme si ako králi (vyspelé krajiny), ale pritom vymierame. Jedno dieťa? To bohato stačí, druhé by bol luxus.
Už by sme nemohli len tak nakupovať a míňať peniaze na zbytočnosti - každý rok mať nový mobil, väčšiu plazmu, najnovšie SUV, ktoré sa ani nezmestí na naše cesty...
Žijeme si ako králi, často materiálne zabezpečení, ale pritom by bolo už ďalšie dieťa luxusom. LUXUS?
Poznám toto slovo v spojení s inými podstatnými menami - luxusné auto, luxusný dom... Je dieťa luxus?
Nevinný prieskum?
Niekto by povedal, že v prieskume vidím veci, ktoré tam ani nie sú. Že možno je to iba prieskum vytvorený z nudy, aby inštitúcie mali robotu. Dalo by sa tomu uveriť.
To by som však nemohol z vlastných skúseností zažiť rodiny, kde "jedno dieťa stačí a potom už len dáke psíky"... nie, to nie sú čisto moje slová. Je to často zmýšľanie "nás vyspelých ľudí".
Tento prieskum by bol len nevinnou štatistikou, keby skutočne niet jednodetných rodín a potratových kalkulácií. Keby JA nemá tak silné slovo v celom "vyspelom" svete.
Preto každá rodina, ktorá s radosťou prijíma deti, nie ako plánovaný tovar (neznamená, že nie sú plánované), ale hlavne ako dar, je skutočným vzorom a obrazom vyspelosti.
Ja také rodiny poznám a poviem vám - často nimi opovrhujú a iným sú na smiech. Nič na tom nemení ani fakt, že ich deti študujú na školách - dostávajú vzdelanie a vážia si to. Sú dôkazom toho, že pri troške skromnosti dokážeš vychovať viacero detí a dať im skutočne to, čo potrebujú.
Často sú však odcudzovaní a vysmievaní.
Smejú sa im, pretože sú skromní a pokorní... žeby ZÁVISŤ ???
Záver:
V dome dôchodcov ležal na lôžku ustarostený a zronený deduško. Už dlhé roky ho nebol nikto navštíviť. So ženou, ktorá bola na druhom svete, vychovali spoločne jedného šikovného syna. Deduško sa rozplakal a spustil: "Všetko sme mu dali. Študoval, chalupu som mu nechal, dedičstvo..." A on ma ani nepríde pozrieť..."
A vtedy zaznie otázka: "A LÁSKU ste mu dal, deduško?"
Starčekovi vytryskla slza a v tichosti zostal zahĺbený. Snažil sa načrieť hlboko do svojho svedomia...
