Podobné smutné činy bývajú v časti mesta, v ktorej bývam, veľmi zriedkavé. Tvoria ju totiž generácie starších ľudí a všetci "bývalí rebeli" sú už dávno dospelými ľuďmi, často s vlastnými malými deťmi. Možno práve preto dnešný incident prekvapil takmer všetkých susedov.
"Komu vadili nové dvere?", dumajú a konšpirujú postarší susedia. Snažím sa im vysvetliť, že určite nevadili nikomu, veď predsa podobné nové dvere (s dvjitým silným sklom) majú všetky vchody paneláku. Išlo o zhodu náhod, bohužiaľ si hnev a frustráciu mládežníka odniesli práve tie naše.
A ako tak obzeráme škodu, hlavou mi prebieha obraz včerajšieho večera. Aj v ten som totiž stretol skupinku, asi jedinú podozrivo vyzerajúcu skupinku mladých, z nášho sídliska. Koľko majú rokov? Najstarší asi okolo dvadsiatky. často však vidieť v ich okruhu aj mladších, najmä teda chlapcov, vo veku do pätnásť rokov. Je smutné vidieť mojich žiakov v "priateľstve" s podobnými živlami...
Včera však skupinka nemala zvyčajné zloženie - štvorica, ale bolo ich omnoho viac. Zrejme chystali dáku párty a už okolo siedmej vyzerali veselo.
Nič to, ťažké a nebezpečné je obviniť, skutok sa však stal. "Bolo to okolo jednej v noci", hovoria tí, ktorých zobudil krik rozvášnenej mládeže. Zavolali ževraj aj políciu.
Možno aj po nich kričali, že ju zavolajú a to bol ten dôvod agresie jedného z nich...ktovie.
Musel to však byť silný podnet a veľmi silné zlyhanie, udrieť holou rukou do dvojitého skla, prestreliť ho a potom dlhé metre kráčať s rozrezanou rukou a zanechávať za sebou obrovské kvapky - stopy zúfalej cesty.
Možno ho vyprovokovali upozornenia obyvateľov na rušenie nočného kľudu, možno išlo o zhodu náhod, možno len potreboval vybúriť svoje komplexami plné a alkoholom posilnené telo.
Nič to však nemení na fakte, že vandalizmus a teda všetky tomuto podobné činy sú veľmi smutným odrazom stave duše množstva ľudí - najmä mladších, ktorí nemajú skutočný životný cieľ.
Pozreli sme si teda so susedmi spúšť a ja som pri ceste späť z obchodu zažil ďalší šok - tento týždeň má službu náš byt. Tak hurá do utierania červených stôp, ktoré asi privolanej policajnej hliadke moc k vypátraniu "boxeristu" nepomôžu - nič nové na svete...
"S láskou, úctou a vďakou venované všetkým podobným vandalom!"
Ale teraz vážne - je mi vás skutočne ľúto; omnoho viac ako tých rozbitých dverí.
