- Ahoj! Ako sa máš?
- Ale vieš čo, nič moc.
- A prečo?
- Ale tak vieš, nemám teraz robotu, nemôžem akosi nič nájsť...
- A ty ako?
- Aleee, nič moc.
- Prečo?
- Alee, furt dáka robota...
A ty sa máš prečo zle?
- Mám zlomenú nohu, nemôžem robiť nič z mojich obľúbených činností...
- Unavený som ako hovado. Práve som došiel z bicykla a ešte mám ísť hrať tenis s priateľkou....
- Nedarí sa nám založiť si potomstvo...
- Stále mi tu behajú dokola decká, nevedia trošku obsedieť...
- Mňa práve nechal partner...
- Nemôžem ísť s vami, musím sa venovať partnerke - otrava jedna...
- Radi by sme šli na dovolenku, ale nemáme na to zdroje...
- Neľubilo sa nám na dovolenke, bolo tam príliš veľa turistov. Asi pôjdeme ešte inam...
- Nikto si ma nevšíma. Cítim sa nedocenený...
- Ale stále ma ktosi otravuje, stále odo mňa niekto niečo chce...
- Nudím sa, nemám do čoho pichnúť...
- Ale, hlava sa mi nezastaví, toľko mám starostí...
- Nemám sa ako dostať do práce, chcel by som auto.
- Ale kúpil som auto, chodím na ňom do práce a každý deň trčím hodinu v dopravnej zápche...
atď., atď., atď., ... Dôvod k nespokojnosti a k pocitu smoly a nešťastia sa vždy nájde.
Prečo sme nespokojní?
Áno niekedy na to sú ospravedlniteľné dôvody (choroba, ťažká životná situácia).
Prečo ale stále hľadáme dôvody na nespokojnosť aj v čase, kedy sme zdraví a v živote máme množstvo darov a radostí?
Už známy psychológ a zakladateľ logoterapie Viktor Frankl si počas uveznenia v koncetračnom tábore Osvienčim všimol, že niektorí ľudia sú šťastní a dobrí - s radosťou prijímajú svoj osud. Na druhej strane iní, ktorých osud bol rovnakí a nemohli s ním nič urobiť, sa stali zvermi.
"Povedať životu áno!", to je podľa neho základný prameň životného šťastia. Bez ohľadu na osud, ktorý zdieľaš, bez ohľadu na ťažkosti a na trápenia, ktoré pred tebou stoja.
"Niektorí ľudia si myslia, že život je jednoducho lotéria a že práve oni si vybrali nevýherný lós...", píše jednej zo svojich mnohých kníh Phil Bosmans.
Je však množstvo ľudí, ktorí vlastnia rovnaký lós a možno aj lós s menším počtom správne uhádnutých čísel a oni majú podiel na výhre.
Ako je to možné?
Ich postoj k životu je pokornejší a ústretovejší. Od života nič nečakajú, ale ho prijímajú. Prijímajú ho taký, aký je, teda ak sa pohybuje v takej miere, ktorú nemôžu vlastnými silami zmeniť.
Príjimajme aj ten náš a radujme sa z neho. Aj keď nás niektoré veci dokážu veľmi nahnevať.
Takmer vždy sú takéto veci iba malou hlúposťou, ktorá nám bráni k nachádzaniu pravej radosti...
Viete, aký je to zahodený deň?
DEŇ, V KTOROM SI SA ANI RAZ NEUSMIAL!
