Riešením je len zákaz šuškania

Písmo: A- | A+

Inak moderný futbal, ani nijaký iný kolektívny šport nedokáže bojovať za ducha fair-play. Chceme sa predsa športom baviť, nie?

Pri štvrtkovom zápase futbalovej Európskej ligy som sa chcel baviť aj ja. Úprimne som sa tešil z úspechu pražského tímu, ktorý si dozaista získal priazeň mnohých milovníkov futbalu. Futbal bez divákov je trápenie, ale čoho sme mohli byť svedkami v spomínanom zápase čerstvého škótskeho majstra so Sláviou bolo doslova mučenie.
Všetko to začalo tvrdou hrou, ktorá je pre škótsku futbalovú ligu príznačná. Už od začiatku som v kostiach cítil problém a ten prišiel. Už malí futbalisti veľmi dobre vedia, že "vysokú nohu" musíš mať pevne pod kontrolou. Ak však v plnej rýchlosti nakopneš hlavu protihráča - prirovnal by som to k jazde 130-tkou cez mesto. Pevne verím, že v tom úmysel nebol, ale všetci dobre vieme, že to mohlo dopadnúť omnoho horšie, ako len zlomeninou čelovej kosti.

Zdroj: metro.co.uk
Zdroj: metro.co.uk 

  kung-fu kopačka na tvári českého brankára (zdroj: www.metro.co.uk)

A tak som sa snažil vcítiť do kože hráčov oboch tímov. Na jednej strane majster Škótska, nezvyknutý prehrávať. Viem, ako strašne pracujú nervy a to najmä vtedy, keď dostaneš druhý gól a ty vieš, že si ten zápas jednoducho spackal. Frustrácia je úplne prirodzenou reakciou a následná tvrdosť asi tiež. Na to je však už rozhodca, ktorý to má skrotiť - inak to nikdy nedopadne dobre.
Slávisti sa držali. Musím povedať, že majú môj veľký obdiv. A teraz nehovorím o peknom futbale, ale jednoducho o schopnosti kontrolovať sa. Snažil som sa predstaviť si, ako by som asi reagoval na ihrisku ja, vidiac zakrvaveného brankára môjho tímu na nosidlách a poltucet ďalších tvrdých zákrokov na mojich spoluhráčov. Vydržal by som to v tomto náleve adrenalínu? Poviem úprimne, že asi nie...

Všetko to bublalo a ja som sa na to už ani nemohol pozerať. Pri každom dotyku Pražanov s loptou som tŕpol, či mu nejaký "prepinákv modrom drese" nezlomí holennú kosť. V duchu som sa už modlil a želal som si koniec zápasu - nie ako fanúšik Slávie (fandím jej ďalšiemu súperovi), ale ako človek a bývalý futbalista. 

Už, už sa zdalo, že všetko dopadne dobre, keď sa na zemi, opäť po tvrdom zákroku, ocitol český hráč a vedľa neho sa strhla potýčka. Zdalo sa pri tom, že jeden z hráčov Rangers, čiernej pleti (konkretizujem pre ďalší kontext), kopol loptu do ležiaceho hráča alebo mu jemne pristúpil časť tela. Neviem presne. 
V tom všetkom však jednému z hráčov Slávie rupli nervy a urobil fatálnu hlúpu vec. Pošepkal niečo zlé do ucha - hráčovi čiernej pleti (spomenutého vyššie). Čo mu povedal?!?

To sa nedozvieme nikdy, ale podľa reakcie protihráča - poslucháča som si dosť pevne istý, že to bola sprostá poznámka rasistického podtónu... Strhla sa naháňačka a našťastie to nejako prebolelo.
Spokojne som šiel spať a ráno som si prečítal, že dotknutý hráč čiernej pleti rozbil Čechovi hubu v tuneli... BATLLE GOES ON!

O rasizme

Ktorý v našich končinách nie je citlivou témou; jednak tu mnoho černochov nežije a ževraj Rómovia to až tak citlivo neberú (to ľuďom nevysvetlíš - že aj to je rasizmus)...
A vôbec, nechcem sa v tom vŕtať, pretože rasizmus je zlý, bol zlý a navždy bude zlý. A možno by mal byť aj v našom kraji vnímaný citlivejšie!. Ale čo je vlastne rasizmus?

Priznám sa vám s niečím. Keď som bol mladší a aktívne som hrával futbal, došlo raz k jednej situácii. Niežeby podobných situácií nebolo viacero, ale túto uvediem ako príklad. 
Fauloval ma hráč, ktorý bol ryšavý. Škaredo som mu vynadal do "hrdzavého...". Viete si predstaviť, že by bol ten hráč tmavej pleti? Áno, presne si to tam dosaďte, určite by som mu povedal niečo veľmi zlé.
Som ale rasistom? Vie niekto dokázať, že na základe problémov so sebaovládaním som nevyhnutne hneď aj rasistom? Bolo by to odo mňa veľmi, veľmi, veľmi zlé a zaslúžilo by si to trest, ale určite by som sa hneď ohradil, že rasistom nie som.
Nie, nebojte sa - tento problém nezľahčujem. Osobne som raz znechutene odišiel zo zápasu, kde fanúšikovia tímu z hlavného mesta opičími zvukmi častovali hráča nášho tímu. Rovnako neznášam vtipy o "cigánoch", ani nič podobné, čo sa dotýka urážania človeka...
Ale tento problém je natoľko citlivý, že rasizmom sa v niektorej krajine označí aj to, že beloch preloží báseň autorky tmavej pleti alebo sa za nadradenosť bielej rasy považuje svätý Damián de Veuster - belgický misionár, ktorý prišiel zomrieť na ostrov plný malomocných domorodcov. Poblémom je totiž, že bol urasteným belochom z Belgicka.

Aké je riešenie?

Všetci dobre vieme a vie to aj mnoho intelektuálov a športovcov tmavej pleti , že prostým symbolom pokľaknutia, bannermi, búraním sôch a internetovým hejtovaním každého, "kto sa nepridá", problém rasizmu nevymizne. Je to veľká škoda a hlavne je to boj na dlhé trate. Začína to niekde v rodine, kde my Slováci len nadávame na "cigáňov", v Británii a Amerike asi v rovnakom tóne na ľudí tmavej pleti. Je to citlivá téma, pretože mám veľmi dobrých priateľov, ktorí majú ázijské korene a sám viem, že aj nevinná poznámka, bez nenávisti, je riadnou ranou. Slová dokážu raniť tiež - ale kto dokáže, čo mu ten Čech povedal?

V škole sme mávali problém s mobilmi. Žiaci najprv mohli používať mobil ako hodinky. No ale niekedy veru bolo ťažké dokázať, že on si práve nepozeral čas na mobile. Riešenie bolo jednoduché - mobily zakázať.

Páni v UEFE a FIFE by sa mohli zamyslieť a namiesto riešenia problému, že "ON MI POVEDAL, ŽE SOM...", by mohli jednoducho zakázať šepkanie do ucha súperovi. Inak sa to zvrhne. Rasisti zašuškajú a dotknutí to nezvládnu... Tým neobhajujem Kamaru, že Čechovi natiahol...ale...

...viete čo, ale to už radšej nechám tak. Myslím si, že svet trápia aj horšie veci, ako dvaja kohúti na ihrisku a v útrobách štadióna.. Snáď sa už v tomto roku nestretneme s takým hnusným zákerným futbalom a rovnako sa už snáď nenájde niekto, kto by chcel šepkať hlúposti. Ja sa jednoducho chcem tešiť z futbalu!!!

Skryť Zatvoriť reklamu