A pre potvrdenie známeho faktu, že sebecké "svine" si žijú ako v žite netreba loviť až v tak dávnej pamäti. Veď to môžme sledovať dennodenne, všade okolo nás. Tam je nejaký bezchrbtový politik a tam zase "syn otca"; momentálne úspešný podnikateľ, ktorý ale nevyplatil zamestnancov. Ak sa človek nezaujíma o potreby a aspoň o problémy druhých, často má voľnú myseľ a môže sa zamerať na zmysel svojho života. Ním je "mať" a "byť niekým". Samozrejme nemožno zatracovať zdravé sebavedomie, cieľavedomosť, vďala ktorým máme vo svete nezanedbateľné množstvo úspešných a navyše dobrých ľudí, či už v radoch podnikateľov, politikov, umelcov alebo športovcov. Sebeckosť sa ale nedotýka iba úspešných ľudí. Je atribútom, ku ktorému má sklon úplne každý človek na svete, bez rozdielu bohatstva alebo sociálneho postavenia. Možno preto je tak veľmi rozšírená.
Sebci sa majú lepšie
Stačí sa len pozrieť na vlastné životné omyly. Vtedy však omylmi neboli. Boli správaním, ktoré neprinášalo ovocie pokoja pre iných, ale na druhej strane záhadným spôsobom prinášalo pokoj do duše sebca. Nechať hostí čakať hodinu na slávnostný obed a pritom hrať počítačovú hru. Alebo poslať do mače staré babky v buse, ktoré sa dobíjali na sedačku? No a? Bol som s tým spokojný a myslel som, že toto je cesta ku šťastiu. Nebyť anjelov, ktorí prišli do života sebca, ostal by ním...
Na druhej strane to bola paráda. Nič ťa netrápilo a mal si zázračne spokojný život.
Treba sa vrátiť k sebectvu?
Je to lákavá výzva. Stále to láka, pretože cesta je tam široká a vôbec nie do kopca.
Na svete sú ľudia, ktorí makajú v posilke, športujú, aby boli fyzciky zdraví a cítili sa dobre. Na druhej strane sú však aj takí, ktorým je úplne ukradnuté, ako vyzerajú, respektíve, aký je ich zdravotný stav. Nesnažia sa vo svojom živote nič zmeniť. Nemajú záujem to ani skúsiť.
Rovnako to bude aj s tou sebeckosťou. Je v nás a je taká silná, že sa jej nadobro nezbavíme nikdy; nikto z nás. Sú však ľudia, ktorí sa snažia robiť s tým niečo. Nie sú za to veľmi chválení, mnohokrát sa jedná o tichých bojovníkov, ktorí nikdy nedostanú medailu cti. Ich odmenou je však duchovné víťazstvo - ten neskutočný pocit z toho, že konajú niečo pre iných, že pracujú na sebe - na svojom vnútri. Sú to duchovní kulturisti, ktorých svaly sa merajú veľkosťou ich srdca.
Ak dnes myslíte viac na iných, chcete pomôcť alebo aspoň darovať niečo zo seba....tak ste označený ako NAIVNÝ.
A nemožno nesúhlasiť. Bolo by totiž vrcholne naivné myslieť si, že sa tomu bude hovoriť inak.
