...mieri na vás na každom kroku. Najčastejšie však priamo v meste, pretože "homo frajerus", vytvorený pre exhibicionizmus, sa práve v meste dokáže najviac ukázať. Nič to na tom, že je v meste povolená maximálna určitá maximálna rýchlosť. "Homo frajerus" nehľadí ani na jednosmerky, neberie do úvahy riziko úzkych medzipanelákových uličiek a dokonca, v extrémnych prípadoch, ani pešie zóny.
"Homo frajerus" nemá v záujme jazdiť po bočných cestách, prípadne na diaľniciach. Tam by totiž nikto nemohol detailne obdivovať jeho zvrátenú predstavu o hrdinstve.
Kto je tu inteligentnejší?
Zrejme som uvažoval veľmi naivne, keď som si myslel, že "homo frajerus" sa uvedomí po pár rozumných vetách. Jednoducho som sa nevydžal pozerať, ako sa po jednej rovinke v areáli priemyselného parku preháňa chlapík na športovo upravenej Felícii rýchlosťou cez 120 km/h. Zastavil som ho a pýtal som sa, či vie, že v tomto areáli je maximálna rýchlosť 30 km/h. Bol som prekvapený, pretože som očakával mladého chalana, ale za volantom sedel vyzretý chlapík. Rovnako z neho vyšlo najavo, že auto nepatrí jemu, ale len ho niekomu prenastavuje a zároveň testuje - testuje úseku, kadiaľ jazdí veľké množstvo kamiónov a kráča veľké množstvo ľudí do práce a z práce.
Spýtal som sa ho, že či si neuvedomuje riziko, ktoré tvorí. Odvetil mi stručne so slovami, že každý inteligentný človek sa uhne, keď vidí také auto frčať rovinkou.
Vtedy som pochopil, že buďto nie som inteligentný, alebo týpek naozaj ani len netuší, kde sídli hranica normálnosti a ľahkej debility.
Po mojom opätovnom naliehaní na ukončenie testov nastala chvíľka ticha a následne "homo frajerus" prešiel do ofenzívy. "Rytmusovským prízvukom" mi vysvetlil, že je fyzicky silnejší a nedokážem mu v tomto konaní zabrániť. "Ja veru nie", odvetil som.
Ako sa neskôr ukázalo, jeho konaniu nezabránili ani policajti, pretože aj po ich návšteve sa podobné testy znova opakovali.
Ževraj majú veci pod kontrolou
Podobných frajerov nájdeme noazaj veľa. Množstvo z nich je podobných v argumente, že vedia, čo robia. Tvrdia, že majú veci pod kontrolou, pretože sú lepšími šoférmim ako iní.
Tento argument je tak hlúpy, že by neuspel ani v pomocnej škole. Prirovnal by som ho k situácii, kedy by človek so zbraňou v ruke behal po ulici, strieľal by jablká a gaštany zo stromov. Samozrejme, tvrdil by, že si dáva pozor a že má veci pod kontrolou.
Motorky, štvorkolky
Okrem fenoménu šialencov za volantom je v letných mesiacoch rozšírený počet šialencov na motorkách, štvorkolkách... Motorkári síce predstavujú väčšie riziko pre seba, ako pre iných, ale to len pokiaľ nezačnú jazdiť na cestách, kde sa zdržujú prevažne cyklisti a turisti. Mám na mysli terénne motorky, ktorých v lesoch nájdete čoraz častejšie. Rútiach sa kľukatými horskými cestami predstavujú pre skutočných milovníkov prírody a rovnako pre lesné zvieratá veľké nebezpečenstvo, ktoré navyše nevidíte, kde sa práve vynorí.
Ako sa ich zbaviť?
Na jednej strane treba povedať, že sa to asi nedá. Podľa mňa je ale výška pokút za podobné prečiny veľmi nízka a nebezpečná jazda, napríklad cez parkovisko, by kľudne mohla byť klasifikovaná ako trestný čin verejného ohrozenia, podobne, ako sú trestaní pyromani a iní psychopati.
Aj napriek tomu to však všetko záleží na ľuďoch samotných. Mnohí totiž toto konanie tolerujú a dokonca sa im to aj páči. Obdivujú, ak nejaký frajer poriane túruje svoje vytuningované fáro ulicami mesta. Nikto sa proti nim nepostaví, neprehovorí im do duše, nezalarmuje bezpečnostné zložky.
Zmeniť zmýšľanie týchto ľudí, ktorí svojou bezohľadnosťou znepríjemňujú život "normálnym" ľuďom asi nie je v našich silách. Jediné, čo môžeme urobiť je uvedomiť si, že aj my sme často šoférmi. Niekedy sa aj my ponáhľame a nemyslíme na to, že ovládame vec, ktorou môžeme priniesť skazu. Ak je totiž naša jazda obšas nebezpečná a považujeme sa za múdrych ľudí, nečudujme sa potom, aká bezohľadná je jazda primitívov...
