Asi každí z nás pozná typický pohľad pred vchod hypermarketu, kde obvykle postávajú bezdomovci alebo asociáli. Popíjajú lacnejšie víno, sem-tam sa snažia niečo si vypýtať.
Osobne nič proti takým ľuďom nemám. Niekedy im aj prispejem rožkom alebo jablkom.
Možno sa niekto stretol aj s prípadom oveľa závažnejším - bol svedkom pokusov o krádeže.
Ja som si v mojom meste všimol jednu špecifickú skupinku.
Bez zložitejšieho uvažovania som podľa rovnakých uniforiem prišiel na to, že ide o robotníkov. Dodnes sa mi však nepodarilo zistiť ich pôvod. Vyzerajú ako Rómovia, ale vravia nešpecifikovateľným jazykom. Sem-tam začujem slovenské slovo, ale v konečnom dôsledku viac nerozumiem, ako rozumiem.
Ale k veci.
Ako si tak kráčam pomedzi regále zo sladkosťami, čo nevidím. Jeden z nich neváha rozbaliť napolítánku a chystá sa zakusnúť do nej. Bohužiaľ má smolu, vyrušil som ho. Zahodil ju späť do regála a s pohľadom neprítomného anjelika sa odobral preč. Nahlásiť ho alebo nenahlásiť? Myslím, že by to nebola pre predavačov novinka, pretože hneď za rokom sa jeden z nich zjavil a venoval danej skupinke celú svoju pozornosť.
Je to smutné sledovať človeka, ktorý nemá 15 centov na napolitánku a kvôli takejto hlúposti neváha riskovať, že ho prichytia.
- - - Vždy si vtedy spomeniem na moju hlúpu mladosť, kedy kamarát ukradol cigarety a ja som sa bez hanby nechal ponúknuť. Doteraz mám z toho výčitky svedomia - prepáčte pani predavčka kdesi v Žiari nad Hronom.... mali sme 14 a nedozreté myslenie:-( - - -
Až donedávna som si však myslel, že hypermarkety takéto veci zvládajú. To, že niekto zje napolitánku ich snáď nezabije. Nepredpokladal som, že aj napriek tomu, že množstvo predavačov stretávate na predajni a pri pokladni vám dôsledne pozrú košík, prípadne aj očami preskenujú vaše vačky, sa nájdu ľudia, ktorí dokážu bez problémov ukradnúť napríklad riadnu fľašu alkoholu.
Mýslil som sa.
Pred pár dňami som putovaním po hypermarkete narazil na alkohol v dobrej zľave. Hodilo sa mi to, pretože som zrovna potrreboval jednu ku gratulácii.
Bohužiaľ som tam už žiadnu fľašu nevidel. Myslel som, že je vypredané, podobne ako všetok tovar v akcii (ľudia vtedy vedia byť aktívni).
Zrazu však ku mne pristúpila predavačka a oznámila mi, že fľašu tu nenájdem. Namiesto nej tam boli malé papierové fľaštičky - niečo ako kupóny.
"Zaplatíte za kupón pri pokladni a potom Vám pri vychádzaní z hypermarketu - pri informáciách - dajú z trezoru fľašu..."
To kde sme??? Pomyslel som si polorozčarovaný a so smiechom v očiach.
"To viete, je zima... a alkohol sa kradne vo veľkom množstve, najmä tento drahší...."
Vtedy mi to konečne bliklo, že sa jedná o opatrenie proti zlodejom drahého alkoholu.
"Robotníkom sa zachcelo bylinkového...", pomyslel som si. Už im asi zrejme nestačí len vodka s príchuťou slivky alebo marhule (myslené nekvalitné alkoholy).
Zase, aby sme neurážali a nezovšeobecňovali - existujú aj zlodeji, na ktorých by to nepovedal. Aj s takými som sa už stretol.
Všetko prebehlo podľa plánu. Fľašu som najprv zaplatil a následne obdržal pri odchode.
Namiesto jedného radu som teda musel vystáť dva.
Čo už, aj taká je daň za nepoučiteľných zlodejov...Hypermarkety zrejme nemajú na výber a musia pristupovať až k takýmto podivným procedúram.
