Mojím neobvyklým náramkovým hodinkám sa stala nehoda, pokazil sa remienok (respektíve jedna z praciek remienka). Nepríjemná to situácia, najmä, ak je človek zvyknutý na kontrolovanie času pohľadom na zápastie.
Návšteva hodinárstva bola nevyhnutná. V mojom meste poznám len jedno, a aj to je spojené s klenotníctvom.
Osobne tam chodím nerád. Dôvodom nie je skutočnosť, že nemám rád šperky. Jednoducho som sa v danom hodinárstve necítil nikdy ako plnohodnotný zákazník. Pani majiteľka ma už dobre pozná, hodinky nosím od detstva - a vždy som tam prišiel len s cieľom výmeny baterky, alebo remienka.
A vždy, keď ma obsluhovala, robila to s takou nudnou zachmúrenou tvárou. Myslel som si, že dôvodom som ja, že jej nedám až toľko zarobiť. Chodím tam len meniť baterku a nikdy nekúpim nič drahšie (prsteň, retiazku).
Preto som si myslel, že je taká neprívetivá...:-)
Mýlil som sa však.
Tento týždeň som jednoducho zistil, že ona je taká permanetne. Je taká ku každému zákazníkovi. Odvrhne ho, nevenuje sa mu s energiou. A o nejakom úsmeve už ani nemusím snívať. Jednoducho taký ten typ človeka, ktorý je neustále vybitý.
S mojím problémom (s hodinkami ) sme boli vybavení za 20 sekúnd. Pozrela na ten nezvyčajný a veľmi široký remienok a odbila ma jedinou vetou: "Takéto nemáme".
Spýtal som sa, že či je problém v tej šírke. Stroho odvrkla, že také nemajú.
Spýtal som sa teda, či také ani nikdy nemávajú. Odvrkla: "Nie!"
Chcel som teda radu, že či nevie, kde by som takú pracku zohnal: Odvrkla naposledy: "Nie, neviem!"
Taký bol teda náš rozhovor a ja som ostal veľmu smutný. Smutný ani nie tak z toho, že nemám opravené hodinky, ale smutný z tej smutnej a neprívetivej pani.
Tak veľmi som túžil ju vidieť, aspoň raz sa pousmiať. Hovorím jej teda s úsmevom: "Budem si ho asi musieť ušiť sám."
... môj pokus bol však márny, predavačkou ani nemihol.
Nuž, rozlúčil som sa a šiel svojou cestou.
Pozrel som na hodinky a bolo takmer 12. Aká to symbolika - o 5 minút 12 aj pre niektorých obchodníkov a predavačov. Čas sa zobudiť...
Podobné prípady "pozitívne naladených" obchodníkov a predavačov nie sú ničím neobvyklým. Je to naozaj veľká škoda, pretože tak odrádzajú svojich potenciálnych zákazníkov.
Navyše, pohľad na deprivovaného človeka nie je nikdy bohvieako príjemný. A je smutné konštatovať, že tento jav sa u nás vyskytuje omnoho častejšie ako v niektorých iných krajinách, kde sa o vás-zákazníkov idú doslova potrhať...
Obchodníci, predavači...
usmievajte sa aspoň občas a budťe vždy prívetiví. Obdaríte tak svojich zákazníkov niečím extra. Potom sa k vám určite s radosťou opäť vrátia.
