Sedeli sme na teraske - bližší kamaráti, ale aj tí menej známi. Do oka mi padla príjemná dvojica, chalana som zbežne poznal. A ako to už na stretnutiach po dlhšom období býva, rozoberali sa najnovšie novinky. Niežeby som rád preberal súkromné záležitosti iných, ale stretávky sú bohužiaľ najmä o tom. Koniec koncov, vždy môže človek šikovne zmeniť tému a dá príležitosť na zaujímavú debatu.
Ako sme tak rozprávali o jednom kamarátovi, o jeho čerstvom sobáši, množstvo ľudí ho odsúdilo. Nie tak ani jeho, ako ten sobáš. "Načo sa hneď bral? Mohol ešte počkať, užívať si slobody. A načo sa vôbec bral, úplne zbytočná vec..."
Využil som príležitosť a spýtal som sa spomínanje dvojice, čo si o sobáši myslí, či spolu plánujú podobný životný zlom.
Pýtal som sa preto, lebo krátko predtým sa jemne pýšili prerobeným bytom, v ktorom spolu už dva roky nažívajú. Byt je ževraj v dobre lokalite, ale bol zastaralý. Obaja však majú dobrú prácu a mohli si dovoliť pustiť sa do rekonštrukcie.
Ich odpoveď bola strohá a zhodná: "Neplánujeme sa v najbližšej dobe brať. Máme sa radi, zariaďujeme si byt. Je nám tak dobre. Papier je už len formalita..." Pousmial som sa, pretože mi to nedalo.
- "A prečo sa neplánujete brať, keď ste spolu už 5 rokov, 2 roky spolu bývate v dobrom byte. Máte sa radi a máte aj dobré zázemie pre rodinu?"
- "Lepšie žiť spolu šťastní, ako sa len brať kvôli papieru bez lásky...", znela odpoveď.
- "Nemyslím si, že ide len o formalitu a papier. Myslím si, že je to dôležitý zlom v živote, keď sa k niekomu zaviažeš sľubom na celý život", pokračoval som.
- "Ale veď mi chceme byť spolu celý život. Len k tomu nepotrebuješ dáky trápny sobáš. Koľko ľudí sa berie a potom sa zachvíľu rozvádza! Tak o čom sú už len tie svadby??", nervózne a sťahovačne kontrovala dievčina.
- "Tak budťe im príkladom! Budťe príkladom pravej manželskej lásky!", s úsmevom a dôverou som ich vyzval.
- "Ľudia by si mali život spolu vyskúšať!", zracionalizoval diskusiu chalanisko.
- "Ale žiť spolu len tak je niečo iné, ako žiť s vedomím spolužitia do smrti... Nepripadá vám to ako vytváranie si zadných dvierok a možnosti - ak to nevýjde, aby to bolo jednoduchšie???", musel som už trošku rypnúť.
A to bol koniec diskusie na túto tému. Podpora od spolusediacich neprišla. Cítil som sa ako mimozemšťan medzi pozemšťanmi. Bol som dokonca obvinený z takých ohavností, že im závidím a neprajem. Nuž, to naozaj môže povedať iba človek, ktorý ma nepozná, nerozumie mi, alebo mi teda vôbec nechce porozumieť.
A tak večer pokračoval a s ním sa hovorilo o kadečom. Na pretriasku prišla téma "Dúhového pochodu".
Dp nej sa horlivo zapojil asi každý. Nie každý už pozitívne hodnotil danú záležitosť, ak ide najmä o exibicionizmus zúčastnených a podobne.
Úmyselne som však nadhodil tému ich sobášov a vtedy to prišlo. Prišlo to, na čo som čakal.
"Majú právo vziať sa. Rovnaké právo, ako každý iný človek. Chcú spolu žit do smrti, tak im nikto nemôže brániť v sobáši. Videl si tých, čo sa tam symbolicky vzali? Akí boli šťastní? Sobáš ich urobil šťastnými. Bol to pre nich najkrajší deň..."
- povedalo dievča, ktoré mi len pred asi hodinou tvrdilo, že sobáš je prežitkom, formalitou, nepodstatným papierom, zbytočným a pre skutočnú lásku nepotrebným...
Ach tu ste! Tu ste naše hodnotové paradoxy. Tu je naše pomätenie v spleti hodnôt. Hodnota je to, čo mi práve vyhovuje. Hodnotový relativizmus zvíťazil na plnej čiare a ešte aj sám seba prezradil.
V duchu som sa smial z trápnosti dievčiny, ale na druhú stranu som vduchu plakal nad príčinami týchto kontrastov. Je ním jednoducho do veľkej miery naša doba.
Doba, v ktorej ľudia zmätene hľadajú štťastie tam, kde ho niet. Doba, ktorá ti skúša natlačiť rôzne predstavy o ideálnom živote. Tieto predstavy sú často aj veľmi správne, bohužiaľ však bez hodnotových základov.
Ach, aké si prázdne vnútro človeka!
Už som ďalej debatu nerozvíjal - skončil by som ako úplný rypák a rozvracač pohody a zábavy. A tým ja vôbec nie som.
Možno raz príde čas, kedy veci, ktoré sa nám zdali byť zbytočnými a formalitami, stanú sa vecami vzácnymi. Dovtedy však budeme musieť padnúť na nos...a poriadne si ho rozbiť.
Áno, sobáš je prežitkom, tak tvrdí množstvo (najmä mladých) ľudí. O čo kontrastnejšie však vyznieva toto tvrdenie vo zveľaďovaní práv homosexuálov na manželstvo...
... žeby moderný "hodnotový schizofrenizmus"??
