Rovnako ako všetci milovníci slobody, aj ja si vážim ňou zahŕňajúce právo zhromaždovať sa a vyjadriť vlastný postoj, názor, prípadný nesúhlas. Preto nenamietam proti protestným akciám ako takým, dokonca aj v prípade, že s nimi nesúhlasím. Pre zmýšľajúce a tak rozdielne človečenstvo nie je nič krajšie ako keď má spomínané slobody, ktoré mu umožňujú sebarozvíjať sa.
Existujú však protestné akcie, ktorých cieľom nie je sebarealizácia s cieľom rozvoja jedincov a spoločnosti. Existujú protestné akcie, ktorých cieľom nie je priniesť do spoločnosti dobro. Mnoho takých protestných akcií vo svojom zárodku vystupuje so vznešenými cieľmi a ideami, ale bez hlavnej pointy dochádza k jich
Podobnému zneužitiu sme svedkami aj v dnešných dňoch, kedy v uliciach sveta rinčí sklo a počuť hlasy nenávisti.
Nie všetci protestujúci sú zjavne a vedome členmi extrémnej ľavice, ktorá sa svojou zlobou vyrovnáva škodeniu extrémnej pravice, ale aj napriek tomu preberajú jej plytké myšlienky o ideálnom, sociálne spravodlivom svete, kde by nebolo chudoby ani nerovnosti. Protestujú proti veciam, ktoré sú skutočne vírusom sveta. Ak sa pozrieme na prerozdeľovanie vo svete, nadbbytky niekde a rapídne nedostatky základného len o pár stoviek kilometrov ďalej - je to smutné.
Nemenej znepokojúci jav je tiež vppyv nadnárodných korporácií, finačným sektorom začínajúc a priemyselným končiac. Majú pravdu v tom, že hociktorá nadnárodná korporácia má páky na to, aby si vydobyla zisk za každú cenu, a to aj na úkor ľudskej dôstojnosti.
S faktom, že veci, na ktoré protestujúci poukazujú, sú naozaj niečím nehumánnym a smutným, nemožno nesúhlasiť.
ALE...
Ale znova tu vládne jedno veľké ALE. Toto veľké ALE predstavuje niekoľko skutočností, ktoré sú možno silnejšie ako hlasy uličníkov.
Svet nikdy nebol spravodlivý
Vždy boli krajiny bohatšie a chudobnejšie, a vždy v nich boli bohatí a chudobnejší a veľmi bohatí a ešte chudobnejší. Či to boli dávni panovníci, králi, aristokracia, kolonialisti, lúpežníci, zlodeji, oligarchovia, zbohatlíci, neskôr profesionálni politici. Dnes je tento rozdiel najmarkantnejší pri finačných a iných nadnárodných korporáciách.
Tie sledujú výhradne svoje zisky. Na druhej strane však treba podotknúť, že mnohé z nich zamestnávajú a dávajú tým chleba mnohým ľuďom, a to po celom svete.
Sú to len často prejavy frustrácie a závisti
Je veľmi špekulatívne a ťažko posúditeľné, čo je hlavným a tým pravým motívom k podobným protestom. Je to naozaj taká zlá sociálna situácia týchto ľudí? Prečo teda neprotestujú Afričania, ktorí naozaj nemajú často čo do úst?
Nejde iba o prejavy primitívnej ľudskej závisti? Alebo nejde len o hľadanie zámienky na výtržníctvo a vlastné sebarealizovanie, o hľadanie pocitu, že k niekomu patrím?
Akokoľvek milujem slobodu jednotlivcov a ich právo na protest, nemôžem vystáť podobné akcie. Ich členovia protestujú proti všetkému, ale v podstate proti ničomu konkrétnemu. Chcú niečo nové, sociálne spravodlivé, nechcú kapitalistický systém vlády, ale neprinášajú žiadne alternatívy!
ČO VLASTNE CHCÚ? Čo očakávajú aby sa stalo? Myslia si, že existuje nejaký spravodlivejší systém? Aký je to teda systém? Kto ho má vytvoriť a zaviesť?
Podobné pokusy o vytvorenie rovného a spravodlivého sveta tu už viackrát boli. Ako však skončili? Neboli to náhodou čisté hnusné falošné utópie?
A pri pohľade do dnešných ulíc vidíme, že podobné nápady a myšlienky sa začínajú vracať ako bumerangy. Zdá sa, že Huntingtonova pesimisteckejšia teória má zase o čosi navrh pred Fukuyamovým víťazstvom liberálnej demokracie.
Svet nie je čiernobiely. Neexistuje zlý kapitalizmus, proti ktorému treba vytvoriť alternatívu. Neexistuje dobré toto a zlé hento. Eixstuje len svet, v ktorom vládne do značnej miery kapitalizmus, ktorý síce nie je ani zďaleka dokonalý, ale bohužiaľ nebolo vymyslené nič lepšie. A je to ten istý svet, v ktorom žijeme naše každodenné životy my všetci. Do akej miery v nich my prispievamu k budovaniu spravodlivého sveta?
Títo ľudia, ktorí v zápale boja neváhajú ničiť vlastné ulice, demolovať cudzie majetky a vnášať strach do ulíc sú fanatici. Protestujú proti niečomu zlému a sami konajú veľmi zlé veci. Hlásajú morálku a spravodlivosť a sami konajú necitlivo a tvrdo. Hlasajú, že dobrý človek je požieraný a oni sa správajú ako nenásytné a besné zvery džungle.
Poukazujú na lakomosť a nespravodlivosť, ale kolkí z nich už niekedy darovali z toho, čo majú. Poukazujú na chudobu, ale kolkí z nich už skutočne zažili, čo je to skutočná chudoba?
Tento, podľa nich, veľmi zlý svet nie je iba výsledkom nadnárodných korporácií a globalizácie. Je to v prvom výsledkom zlyhaní ľudí, aj tých, ktorí sa denne ako tornáda rútia ulicami a slepo hlásajú lepší svet. Sami vedieme naše deti k tomu, aby nehľadeli na iných. Často tlačíme seba aj ich k besnej kariére bez hraníc a bez ohľadu na iných.
Nie, neverím týmto fanatikom. Sú to pokrytci a klamári. Neverím v ich vízie ideálneho sveta a neverím, že niečo týmto zmenia!
Verím ale v dobro človeka a v to, že v prvom rade musím zmeniť len sám seba. A to je jediný spôsob, akým možno strhnúť aj iných k budovaniu skutočne spravodlivého a správneho sveta...
