Nič nenahradí rozprávanie sa rodiny pri vianočnom stromčeku. Telka môže byť vypnutá, aspoň na nejakú chvíľku.
Nič nenahradí ten dar, mať okolo seba tých najbližších.
Nič nenahradí pocit radosti a striedmosti v "teple domova", kde niet nelásky a nedôvery.
Je to snáď idylka?
Nie v každej rodine vládne harmónia a to dokonca ani nie na Štedrý večer, keď už by nemala panovať zbytočná nervozita z príprav. Je to smutné.
Rozumiem niektorým ľuďom, rovnaké teplo možno cítia mimo svojej rodiny. Sú to však dozaista výnimky.
Dať však prednosť baru pred svojou rodinou???
Stráviť ten večer ako každý víkend v roku - v bare s kamošmi pri alkohole?
Nie, nesúdim. Nemôžem súdiť a ani mi to neprislúcha. Len sa pýtam a krútim hlavou. Nedokážem nájsť odpoveď.
Títo ľudia zrejme nikdy nezažili to, čo prežívajú tisícky ľudí v domovoch dôchodcov, tisícky osamotených vo svojich bytoch a domoch, tisícky sirôt v detských domovoch, tisícky väzňov (veľa z nich nevinných)... Alebo si myslia, že práve títo kamaráti raz s nimi budú, keď už budú starí, budú vdovami alebo vdovcami, nedajbože veľmi chorí?
Ani ja som to na vlastnej koži nezažil. Bohu ďakujem za teplo domova. Je tak neskutočne príjemné.
Stretám sa však s nimi, počul som ich plač, čítal som ich smútok. Nie nadarmo boli Vianoce 2012 najťažším dňom môjho kamaráta - "oslávil ich v cele iránskeho väzania Evin"...
Myslím na týchto ľudí v modlitbách a verím, že to zvládnu...
...kto to však nezvládne, je množstvo zbytočných "popijákov" nastávajúcej noci.
Za nich sa modlím tiež!
Odpusťte mi tento smutný článok a moje plytké moralizovanie. Do Vianoc isto nepatrí. Verím však, že nám to dokáže pomôcť, byť viac spolu, byť viac spokojnými.
Tešme sa z darov, ktoré máme. Nikdy nevieme, kedy ich môžeme stratiť!
Želám všetkým požehnané vianočné sviatky a pokoj v duši po celý rok!
