Priam symbolicky sme mali na hodine občianskej preberať rôzne typy ekonomík. Trhová, príkazová alebo tá naša zmiešaná. Aké sú ich plusy a mínusy....? Téma nesklamala a decká vedia byť veľmi šikovné. Človek zistí, že z rozprávania svojich rodičov, respektíve častejše z úst starých rodičov, sa dozvedia mnohé veci (napohľad často pozitívne). Kto by predsa oponoval, že je zlé mať stanovenú presnú cenu potravín a navyše často veľmi nízku? Komu by sa nepáčilo, ak by ako začínajúca mladá rodinka dostal byt - niekedy dokonca úplne zadarmo, inokedy s "nevinnou" pôžičkou. Komu by sa nepáčilo ihneď po doštudovaní zamestnať sa - a to dokonca v danom obore?
Všetko to znie veľmi krásne, spravodlivo a rovno, možno ešte rovnejšie, ako by sa dalo vôbec predstaviť v tom najkrajšom idealistickom sne o dokonalom svete.
Všetko je to ale iba obyčajné A, za ktorým nasleduje nespočet Bčiek.
Ku každému A patrí B
A trvalo by večnosť rozpisovať všetko dobré, skrývajúce za sebou B. Tak napríklad také mlieko alebo vajcia. Ich cena bola stanovená a nízka. Môj dedo, dozaista nebol sám, musel ale týždenne odovzdávať vajcia, mlieko a prípadne iné súroviny zo svojho malého hospodárstva na dvore domu. Bola to jeho daň za to, že chce niečo vlastniť. A to niečo bola krava a pár sliepok. Koľkí lacno nakupovali aj suroviny z jeho práce, za ktorú dostal halier alebo dva?! Bol to istý druh otrokárčenia.
A čo tak nákup v neskorších hodinách? Mlieko došlo a rovnako aj vajcia. Takže prví mali, neskorší už nie. Ako to už býva, aj tu často platila "korupcia a známosti".Pánkovi sa "čo-to" odložilo pod pult.
Mladé rodinky to mali vo veľkom ľahšie. Ak teda hovoríme o bývaní. Cieľom však bolo uchovať a "konzervovať" človeka v jednej škatuli na celý život. Bola to menšia forma "komunitného" života. Našťastie k nám nikdy nedorazila doba, ktorá by nás odkázala na spoločné zdieľanie kuchyne a toalety na chodbe alebo, ako to chceli súdruh Marx a neskôr Lenin, vytvoriť prakticky život bez rodín.
Pracovali všetci a samozrejme aj tí, ktorí nechceli a preto aj často nepracovali. Dnes sa flákajú na ulici, v krčme alebo doma. Vtedy sa mnohí (nie že by dnes nie) flákali v práci a potom v krčme. Vytvoriť pracovné miesta pre všetkých je môžné iba vtedy, ak vyrábaš aj to, čo nepotrebuješ a nechceš, Ale vyrábaš ako besný a keď je prebytok, tak to zadarmo pošleš Kaddáfimu, Castrovi alebo len tak bratsky na východ. Nič to, že na bicykel čakáš tri mesiace, hlavne, že je kladív a kosákov pre celý svet.
______________________________________________________________________________________
Minule moja známa vzdychala, že aké sme mali vymakané družsvá a v nich kvalitný dobytok a z neho kvalitné mäšo. A aké množstvo dobytka a mäsa. Tak som ja jej spýtal, že prečo otec a mama čakali tri hodiny v rade na mäso a neušiel sa im ani podradný bôčik za 15 Kčs. Neodpovedala mi...
______________________________________________________________________________________
A takto by sme mohli pokračovať zo všetkým. Rozoberať A a B. Ak by niekto namietal, aj v dnešnej dobe platí A rovná sa B. Tento vzorec je rovnaký a nemenný. K bývalému režimu patí však aj C alebo S (Sloboda).
Práve sloboda patrí medzi najvzácnejšie dary, spolu so zdravím a životom samotným. Bez neho je pre mňa život ničím. Áno, nájdu sa ľudia, ktorí v mene blahobytu, spokojnosti a pohodlnosti zavrhnú tento dar. Nemožno ale súdiť, pretože každí sme iní.
Deti sa na mňa pozerali a ja som im vysvetlil: "My tu teraz máme slobodnú diskusiu. Vy hovoríte názory, ja hovorím tiež, vy sa pýtate a ja sa pýtam. Vy tu niečo kritizujete a tiež kritizujem. A keby toto robíme 26 rokov dozadu, tak ja by som už nemohol byť učiteľom a vy by ste mali znížené známky zo správania. Vaši rodičia by boli predvolaní do školy a prinajmenšom zastrašení..." Niektorí žiaci pochopili a iní nie. Sloboda je totiž pre nich takou samozrejmosťou, že si nedokážu uvedomiť jej hodnotu.
Nezazlievam im to, pretože nikdy nezažili ten pocit - byť neslobodným v názore, vierovyznaní, cestovaní, študovaní...
Zazlievam to však generáciám, ktoré tieto veci zažili. Časti ich známi boli šikanovamí len preto, že chodili do kostola alebo počúvali Beatles. Aj napriek tomu mnohí spomínajú na tieto fantastické časy. Nebolo by na tom nič zlé, keby nevyslovia tú hnusnú sebeckú a slepú vetu:
"Za komunizmu sme sa mali lepšie."
