Keď mladý a šťastný Phil Bosmans nastupuje na gymnázium, vôbec netuší, čo si pre neho život pripravil. Jeho rodina je síce veľmi chudobná, no aj napriek tomu nikdy nepociťuje úzkosť. Materiálny nedostattok všetkým svojim deťom vynahrádzajú rodičia nesmiernou láskou. Phil je rád, že môže ísť študovať, má pred sebou veľké plány.
Ako to už ale v živote býva, niekedy nastane situácia, ktorá vaše plány roztrhá a spáli na popol. Píše sa rok 1940 a do Belgicka vstupuje "nenávistná noha nacizmu". Phil spolu s bratmi nemajú na výber: buď sa stanú zajatcami a vojakmi alebo utečú. Život na úteku je však drsný a hlad, ktorý bratov núti kradnúť je nesmierny. Po dlhých útrapach našťastie vojna končí a všetci ju v zdraví prežívajú.
Phil dokončuje štúdium, na ktorom sa rozhoduje pre kňažské povolanie. Vstupuje do kongergácie montformistov, priťahuje ho totiž vízia putovania a neustáleho kontaktu s bežnými ľuďmi.
Prvé roky v reholi však opätovne trhajú predstavy, ktoré si mladý kňaz od svojho povolania sľuboval. Je najmladší, tak sa musí starať o bežné práce. Neustále je na dvore, rúbe a chystá drevo. Pritom v duchu nadáva a pýta sa sám seba, či študoval za kňaza aby rúbal drevo. Aj napriek tomu sa snaží vytrvať a čaká na svoju príležitosť.
Tá prichádza a Phil sa spolu so svojimi spolubratmi začína zapájať do aktívneho života. Organizuje púte, navštevuje chorých a celé dni trávi na nohách. Pracuje s elánom, takmer nepotrebuje odpočinok. Jeho telo tom zvláda, až do chvíle...úplného vyčerpania. Zdravotné problémy oblapli, ešte len 32-ročného- muža, ktorý ostáva na lôžku ako starý deduško.
Diagnóza bola vážnejšia, ako v prvom momente vyzerala. Phil sa lieči celé tri roky. Stále túži po návrate, ale lekáti sú skeptickí. Oznamujú mu, že navždy bude takmer bezvládny.
Vtedy Phil stráca zmysel života, túži radšej zomrieť ako byť len zbytočným telom, o ktoré sa majú starať iní.
Spolok bez mena
Pocit zbytočnosti sa však v okamžiku mení na novú výzvu. Philovi je predostretá nová predstava. Nemôže a už nikdy nebude vládať tak ako predtým, ale má predsa viac času na iné činnosti. Zakladá Spolok bez mena, začína písať. Píše diela, v ktorých chce povzbudzovať ľudí v ťažkých a na pohľad beznádejných situáciách.
Svoju pozornosť venuje najmä chorýmh, osamoteným, postihnutým, odstrčeným...
Stretáva sa, telefonuje s týmito ľuďmi. Nechce ich nechať "spoločensky zomrieť", nechce nechať zahynúť ich duši.
Psychicky utrápeným dáva nádej, osamoteným pocit spolupatričnosti, nevyliečiteľne chorým a umierajúcim túži pomôcť na ich ceste na druhý svet, aby ich posledné chvíle boli radostnejšie.
Na svoje prekvapenie sa však stretáva s novým fenoménom. Časom mu začínajú volať a žiadať o pomoc ľudia, o ktorých sa tvrdí, že majú všetko.
O pomoc ho žiadajú boháči, ktorí majú desiatky víl po celom svete a na účte toľko peňazí, že v momente možu mať všetko, čo si zažiadajú. Aj napriek tomu však mnohí trpia, pretože nemajú skutočné veci -priateľstvo, lásku a zmysel života.
Phil aj napriek dennodenným rozhovorom a enormnému množstvu trápení, ktoré počúva od zúfalých ľudí, nikdy nestratí úsmev z tváre. Ani nachvíľku nie je smutný a nikdy sa nehnevá.
"Niekedy nechápem ľuďom a nerozumiem ich správaniu"
...no aj napriek tomu ich má rád. Nesmierny optimizmus, ktorý vyžaruje z každého jeho diela núti človeka zastaviť sa a zamyslieť sa nad skutočným významom a zmyslom života.
Phil nechce oslovovať len veriacich, aj napriek tomu, že oddanie sa Bohu a prijatie života, aký mu je darovaný, považuje za základ štastia.
Jeho láska nekončí pri stretnutí sa s človekom, ktorý ho nepríjme. Ba práve naopak, o to viac má takého človeka rád.
Ako píše v jednej svojej knihe: "Optimistom hovoria rojkovia a ľudia, ktorí nevedia, o čom skutočný život je..."
Phil Bosmans svojím životným osudom, ktorý bol navyše poznačený ťažkou autonehodou v roku 1994, po ktorej ochrnul na pravú ruku, dokazuje mylnosť týcho argumentov. Kto iný, ak práve človek, ktorý bol na pokraji a vrátil sa, vie povedať, o čom je ten skutočný život.
Odkaz, ktorý Phil šíri prostredníctvom svojho spolku a miliónov výtlačkov po celom svete je zrkadlom nášho života.
Aj my sa niekedy stretáme so situáciami, ktoré naše plány prekazia. Aj my niekedy máme prácu, ktora nie je našou vysnívanou a sme nútení robiť to, čo nám nie je až tak pochuti. Aj my sme niekedy neprávom odpísaní ako neschopní. Aj my niekedy trýznime svoje telo a nedoprajeme si odpočinok a čas na našu rodinu a deti.
Všetky tieto životné situácie tento unikátny človek prežil. A všetky tieto situácie v konečnom dôsledku zapadajú do skladačky, ktorá tvorí základ jedného fantastického diela, plného ľudskej lásky, šťastia a nádeje.
Spomaľ! Nežeň sa!
Veď aj slimák sa dostal do Noemovej archy.
Snubný prsteň - je ľahké ho nosiť,
o to ťažšie však uniesť.
Ak sa usmeješ na deti, opätujú tvoj úsmev.
Ak sa usmeješ na veľkých, začudujú sa: Prečo sa usmieva?
Len optimisti prežijú!
Kto chce na zemi vytvárať mier,
musí nájsť mier vo svojom srdci.
Radosť z malých každodenných zázrakov:
To je ten klúč, ako byť každý deň trochu šťastný.
Nik nie je taký dobrý, ako býva vo svojich najlepších chvíľach,
ale nik nie je taký zlý, aký býva vo svojich najhorších okamihoch.
Nehcem byť väčší, než som,
aby som nerobil ľudí menšími, než sú.
...
