Preplnené parkovisko, tlačenice pri vchode, tlačenice v obchodoch, strkanice, príležitostné nevoľnosti z vydýchaného vzduchu, cestné zápchy, trúbenie, nervozita, nespokojnosť...
... vskutku nákupné El Dorado.
Musím uznať, že otvorenie nového obchodného móla bolo investormi správne načasované. Vianoce klopú na dvere (teda v televíznych reklamách už klopú od októbra). A takisto aj 50% akcie na spotrebnú elektroniku sú skvelým obchodným ťahom. No povedzte sami, nekúpte to!
Jedno mi však neustále vŕta v hlave. Naozaj tých niekoľko tisíc tlačiacich sa ľudí zrovna v tej chvíli potrebovalo nový televízor alebo zrovna sa všetkým naraz pokazila chladnička?
Alebo zrovna v ten "šťastný štvrtok" sa všetci naraz rozhodli kúpiť si nové rifle?
Cestou autobusom, ktorá mimochodom trvala o 20 minút dlhšie ako obyčajne, som mal možnosť sledovať davovú psychózu v priamom prenose. Dokonca aj mnohí ľudia v autobuse sa pýšili, že už stihli nové obchodné centrum preskúmať.
Chviľkami som sa cítil zahanbene. Cítil som sa, že akosi nepatrím k tým všetkým ľuďom. Cítil som sa iný, akosi odstrčený.
Vedľa mňa si prisadol starší pán (možno tak 70-ročný). Sťažoval sa, že pred troma týždňami si kúpil novú telku a teraz ju tam majú o 200 EUR lacnejšiu....
.... Vedeli ste pane, že či ešte budete o tri týždne žiť???
Nechápal som tých ľudí. Nechápal som ich plné tašky vecí, ktoré by si inak nekúpili. Nechápal som novým šoférom ďalších a ďalších aút, ktoré smerovali na parkovisko, kde už nebolo miesta.
Nechápal som ľuďom, ktorí boli úplne vynervačení z nekonečných radov pred obchodmi. Nechápal som rovnako, ako nechápem dôchodcom, ktorí každý štvrtok čakajú od 7 pred Lidlom na akcie všetkého druhu a ktorí sa dokážu kvôli krajšie vyzerajúcemu balenému kuraťu pobiť.
V tej chvíľke som si pripadal ako v krajine zúfalcov. Ako za starých čias niekde v Amerike, kde sa ľudia hnali za bohatstvom zlata, ktoré nikdy nenašli.
Prečo ľudia hľadajú uspokojenie tam, kde ho niet?
S konštatovaním, že matéria zase raz víťazí nad duchovenstvom som si nasadil slúchatká a viac som nepočul tie prázdne reči o výhodných kúpach.
Cestou späť bola situácia stále nabitá. Automobilov na parkovisku, pod nádherne vysvieteným vianočným stromčekom (18. novembra!!!!!!) neubudlo.
Našťastie už so mnou v autobuse sedeli ľudia, ktorí zmýšľali podobne ako ja a ktorí plánujú toto obchodné centrum navštíviť až vtedy, keď tam v rade bude 5 ľudí a nie 1000.
A že ľudia nemajú peniaze? Omyl! Ľudia nemajú rozum a ten sa bohužiaľ v nákupnom centre kúpiť nedá.
