Thierry Henry - legenda Arsenalu, rekordný strelec a King of Highbury. Už len správa o jeho pobyte v tréningovom centre Arsenalu, kde sa pripravuje v čase zimnej prestávky americkej ligy, bola radostná. V novembri sa však začalo špekulovať o jeho možnom návrate do dresu Arsenalu.
Sen sa stal skutočnosťou a Henry podpísal dvojmesačné hosťovanie.
Keď v roku 2007 odchádzal do Barcelony, so slzami v očiach sľuboval, že navždy ostane fanúšikom Arsenalu a do tohto tímu sa chce s určitosťou vrátiť. Určite vtedy ani on sám netušil, že tak ešte urobí ako aktívny hráč.
Sny sa niekedy stávajú skutočnosťou a pre všetkých s kanónom na srdci sa tak stalo včera niekedy po 22. hodine nášho času.
V bare, kde sme s nadšením sledovali zápas bolo cítiť elektrizujúcu atmosféru a zimomriavky nabehli takmer všetkým - dokonca aj bežným prizerajúcim sa. Nevídaný to jav, keď sa v bare roztlieskajú aj ľudia, ktorí nemajú na sebe červený dres...
Že je Henry citlivý človek som vedel už dávno, ale slzy pri nastupovaní na ihrisko som ešte nikdy nevidel...
Priznám sa, nikto snáď nečakal divy z časov Henryho slávnej éry. Nikto nečakal sóla cez pol ihriska a masívne šprinty.
Málokto rovnako čakal, že už aj tak rozprávkový príbeh môže ešte gradovať.
Stalo sa...
Henrymu stačilo len 10. minút na ihrisku, aby sa predviedol tým, čím robil radosť fanúšikom celých 8 rokov.
Komentovať ten okamžik asi netreba. Kto ho videl vie, a kto nie, vie si predstaviť!
Dva dotyky a buuum. Henryho precízna placírka končí za bezmocným a prekvapeným brankárom.
Nikdy som nevidel väčšiu radosť z gólu...ktorý oslavovali všetci (vrátane Beckhama na tribúne).
Viac jednoducho písať nemôžem - bol by to len výlev môjho srdca...
Klobúk dole TITI!