Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Takmer som vykrocila na cervenu. Spoza chrbta sa mi ozvalo: "Slecna, ved este svieti cervena." Urobila som krok spat a usmevom mu prikyvla.
Zelena. "Prepacte, ponahlam sa," povedala som mu. Dodal, ze chape. Neviem, coho som sa zlakla. Vlastneho usmevu?...
On kracal pokojnym krokom dalej, kym ja, este stale usmiata, som odbocila ku skole. Nedalo mi neobzriet sa. Stratil sa v sedi velkomesta. Mne usmev zostal az do vecera.
Kiez by sme podobnych nenapadnych panov stretavali castejsie.
