Nitra...tam som doma naveky.
Tam je prefíkane skrytýchvšetkých mojich 25 rokov, tam sú roztrúsení moji veční kamaráti a tamkončia všetky moje kľukaté cesty.
Granada...tu som bola doma nachvíľku.
Tu už poznám pár zaručenýchskratiek, stretla som tu niekoľko kamarátov do každého počasia a tu somokúsila ozajstnú esenciu Španielska.
..ale Gotham bolzvedavý, ako sa od seba líšia tamojšie univerzity.
Tam doma som vstávala nerazo šiestej hodine ráno, a nechcelo sa mi.
Tu vstávam o poldeviatej ráno, a nechce sa mi.
Doma mali vyučovacie hodiny90 minút, potom prišla kratučká prestávka a ďalšia hodina.
Tu majú hodiny 90 prípadne120 minút, potom často nenasleduje žiadna prestávka, aby začala ďalšia hodina.
Na univerzite doma sme malibufet s výhľadom na hlavnú cestu a dva stoly na chodbe.
Tu má školská kaviareňterasu, z ktorej vidno cez konáre rozvitnutých mandlí granadskú katedrálu.
Doma sa za školu neplatí.
Tu má každý kredit svojuhodnotu, v eurách.
V Nitre sa prítomnosť nahodine potvrdí podpísaním "prezenčnej listiny".
V Granade sa podpisujemelen na jednom seminári, na ďalšej prednáške si nás profesor vždy odfotí a nazáklade kartičky s fotkou, ktorú mu každý študent vopred odovzdal tak vie,kto je na hodine prítomný. Ostatní profesori sa tvária, že"prezenčky" neuznávajú.
Doma sme mali za celých päťrokov štúdia na hodine cudzincov len troch. Párik sympatických Poliakova exotického Nacha z Madridu. Všetci sme chceli byť ich kamaráti.
Tu, pod strechou granadskejuniverzity je cudzincov habadej. Pre miestnych študentov tak nie sme žiadnouatrakciou, výhodu preto majú najmä usmievavé blondínky a všetci ostatníodvážni nadväzovať rozhovory. Lebo vtedy sa lámu ľady neuveriteľne rýchloa z dovtedajších odmeraných pohľadov sú zakrátko nekonečné večerypresedené nad pivom.
Profesori sú tam takí ako tu.Niekedy chcú od nás veľa, občas sa príliš vypytujú a vždy rozprávajúviac, ako by stačilo. A tiež majú svoje chvíľky. No ak odhalíte správny kľúč,ďalej to už funguje všade na svete rovnako.
K získaniu diplomu treba domaúspešne zložiť štátne skúšky a obhájiť diplomovú prácu, fakultatívny je poplatokza talár a tradičná je veľká rodinná oslava.
Tu sa nepíše diplomovka, doškoly sa však chodí aj posledný semester a robia sa skúšky. Diplom simôžete vyzdvihnúť bez ceremónie na študijnom oddelení, ale rodinné oslavy sú tušímešte väčšie ako tie naše.
...takže, v čom jeUniverzita v Granade iná od tej mojej v Nitre? Je väčšia, známejšia,je na kopci a na semiotike tam predomnou sedával simpatický Emilio s módnymi bokombradami a hlasom GaelaGarcía Bernala.
Ja viem, na toto nebol Gothamasi zvedavý...ale, keď ten najväčší rozdiel je v tom, že tam som na školu myslelaoveľa menej než doma.
