Sedim na lavicke v parku. Predo mnou sa prechadzaju dva holuby. Nevenujem im pozornost, takych je tu, v Barcelone, predsa najmenej tisic. Hrkujtaju vsak akosi nahlas. Zadivam sa lepsie. Samcek a samicka. Ten vacsi s nasuchorenym perim bude on a ta drobna urcite ona.
Natahuje krk, hrkuta, vystatuje sa vlastnym perim. On.
Ona pred nim cupita, hladi na opacnu stranu, nevsima si jeho jedinecny chvost.
On sa nevzdava, kraca jej "za patami" suchoriac perim.
Ona nevsimavo unika.
Toto sa opakuje niekolko minut, zacinam obdivovat jeho trpezlivost.
Ona ho stale nevidi.
Este raz vypne hrud a natiahne krk. Odcupkala nabok.
Odletel.
Ľúbi želatinové zákusky, blšie trhy, španielske a portugalské slovíčka, chodenie naboso, náhody, malého kučeravého Alberta a veľkého ešte kučeravejšieho Davida. Prežila niekoľko liet a zím v Argentíne, v Španielsku v Portugalsku a v každom z týchto miest zostal kúsok jej srdca. Zoznam autorových rubrík: Poulicna Barcelona, moji a moji, Od Granady po Sevillu, Pacilo by sa mi, Cesta spať, so mnou po Grecku, Erasmus v Granade, Správy spod Ánd, Súkromné, Nezaradené
