Moje predstavy o reforme

Vyštudovala som geodéziu a kartografiu a ako učiteľ odborných predmetov pôsobím na škole desať rokov. A aj keď som získala „vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti“ po absolvovaní DPŠ, nepovažujem sa za neomylného pedagóga. Berte preto moje predstavy ako pokus o zmeny v školstve od človeka , ktorému záleží na vzdelaní všetkých detí.Určite by som zmeny začala na základnej škole a to obsahovou prestavbou. Pre deti zo sociálne slabého prostredia, by som zaviedla bezplatný nultý ročník - prípravku. Nejde mi tu o žiadnu diskrimináciu, ale o pomoc deťom - napr. rodiny s viacerými deťmi, kde sa mamička musí starať o mladšie dieťatko, alebo aj rómske deti, pre ktoré je slovenský jazyk vlastne cudzím jazykom a na túto skutočnosť nikto nemyslí. Deti, ktoré nie sú naučené na pravidelný režim, by takto získali návyky, zručnosti a nemuseli by byť preraďované do osobitných škôl. Peniaze by mal na to dať štát z tých fondov , z ktorých mal na reštrukturalizáciu bánk a zaplatenie miliónov za Devín banku a miliardy za ČSOB. Obsahová prestavba všetkých predmetov na základných školách, by mala byť v prvom rade vecou učiteľov a žiakov základných škôl.Keďže učím na strednej odbornej škole, najviac mi ide o stredoškolské vzdelanie. Dúfam, že sa teraz nikto neurazí, ja si žiakov delím na veľmi zručných, ale ktorým sa nechce veľa učiť, potom na tých, ktorým učenie nerobí žiadne problémy, ale rukami by sa neuživili a tretia – podľa mňa najväčšia skupina – tí, ktorí sú menej zruční a menej nadaní. Prvá skupina detí má možnosť vybrať si rôzne odborné učilištia a ten, kto navštívil Fórum pedagogiky sa mohol presvedčiť, akí sú šikovní a čo všetko dokážu. Pre nadané deti sú tu gymnázia a lýcea, počet ktorých rastie ako huby po daždi a pre tretiu skupinu - stredné odborné školy a priemyslovky, ktoré sú pre štát „drahé“ a nikto o nich z kompetentných nemá záujem. Pritom rodiny, ktoré žijú z normálneho platu, kde rodičia nie sú presvedčení , že ich deti pôjdu na vysokú školu, sa rozhodovali vždy radšej pre odbornú školu. V súčasnosti, zavedením maturít typu A, B, C sa na gymnázia budú hlásiť aj žiaci s priemerným prospechom, lebo lepšie je mať maturitu „A“ na 40% , ako „B“ aj na 100%. Určite by pomohlo, keby mali žiaci na odbornej škole možnosť získať „A- čko“ z odborných premetov. Ale teoretická aj praktická časť odbornej zložky sú vo vyhláške „510 strana 4537“ zaradené a priori len do “B“, ako keby žiak vo svojom odbore nemohol byť aj vynikajúci a získať vyššiu úroveň „A“ . Neviem, či si niekto z kompetentných uvedomuje , že odborná zložka maturitnej skúšky nie je o jednom predmete. V tejto skúške je učebná látka z mnohých odborných predmetov - na našej škole je to 17 odborných predmetov. Myslím si, že podobne sú na tom všetky odborné školy elektrotechnici, chemici, stavbári......A aby existovala tak deklarovaná rovnosť šancí pre všetkých žiakov a na všetkých typoch škôl, mal by byť podľa môjho názoru len jeden test s % vyhodnotením. Tak by mohli žiaci skladať skúšky na kmeňovej škole, nemuseli by sa vopred rozhodovať a bes stresov a podľa dosiahnutého % výsledku by mohli získať úplne stredné vzdelanie s maturitou typu „C“ – bez možnosti pokračovania v štúdiu na vysokej škole, úplne stredné vzdelanie s maturitou typu „B“ – s možnosťou pokračovať v štúdiu na vybraných vysokých školách napr. technického zamerania a úplne stredné vzdelanie s maturitou typu „A“, s možnosťou pokračovať v štúdiu na akejkoľvek vysokej škole bez prijímacích skúšok. V takomto spôsobe hodnotenia vidím aj motiváciu pre žiakov, lebo len od ich prípravy bude závisieť výsledok. A ani rodič by nemusel pre dieťa uprednostniť gymnázium a nútiť svoje dieťa učiť sa predmety, o ktoré nemá vôbec záujem , len aby získal maturitu „A“. A je aj na zamyslenie, aký majú vlastne študenti výber predmetov? V súkromných školách možno majú, ale v štátnych školách majú na výber akurát chodiť, alebo nechodiť do školy. Ale o tom až zajtra........