Zuzana Šubová
Svetielka
Ani si neuvedomujeme koľko pôvodne neslovanských zvykov sme prijali za svoje. Vianočný stromček či veľkonočný zajačik sú už sto rokov naši kamaráti a nedáme na ne dopustiť. Čo takto svetielka?
Nealternatívna mamina Zoznam autorových rubrík: Nie súkromné, Pod bielym krížom, Služobne, Damals, Privat

Ani si neuvedomujeme koľko pôvodne neslovanských zvykov sme prijali za svoje. Vianočný stromček či veľkonočný zajačik sú už sto rokov naši kamaráti a nedáme na ne dopustiť. Čo takto svetielka?

prebehla som celý kodex blogera, aby táto antireklama bola čo najkorektnejšia.

Prelovila som neonku do väčšieho akvária... Napodiv ma dnes nezobudili kvapky na okenici. Skôr podvedomý pocit, že treba vstávať. Aha. Vlastne ja vstávať nemusím, bohužiaľ, uvedomila som si, kde som. Ale aj tak. Organizujem život v našej malej kuchyni úspornými pohybmi. Na chlieb maslo, do kávovaru kávu, mlieko zohriať v mikrovlnke. „Je pol osmej, ujde ti vlak,“ keby som sa ja mala tak kam ponáhľať. Bez hladu žujem chlieb bez chuti, odpovedám na čosi, hrniem riady do umývačky. „Mal by si už ísť.“ Inkasujem pusu, ahoj a zrazu mám zbytočne veľa času.

Odkedy mamina píše blogy, zaujíma sa o blog.sme skoro celá naša rodina - okrem najmladšieho člena, ktorý má 8 mesiacov a škrečka, ktorí spoločne protestujú proti prestojom v kŕmení sposobenými blogovaním.

Akosi sa stalo, že nového pracovníka našej organizácie som zaúčala ja. Začala som rozvrhnutím pracovne a pracoviska...tu je toto, tu je tamto.. a v neposlednom rade "tu je záchod pre personál"

Dúfam, že blog.sme.sk nečítajú rakúski dopraváci.Nie som dobrý šofér a nikdy som nemala silné a výkonné auto. O to poctivejšie som sa vždy snažila nakloniť si šťastenu, či sväteho Kristiana, patróna šoférov, dodržiavaním predpisov.

Mojej dcére dala príroda zase jednu lekciu. Naučila sa otáčať z chrbta na brucho.

Kedysi som nechápala amerikánov, ktorí niekde hľadali svoje korene. Aké korene, si z CA, či PA, čo na tom, že sa voláš Liptak či Holko, čo tu vlastne chceš nájsť, človeče.......

Stalo sa vám už, že ste vedome urobili dobrý skutok a nikto si to nevšimol? Nemohli ste chodiť a chváliť sa, že ste niečo pekné spravili, veď sa to samozrejme nepatrí, ale ten pocit na dne dušičky, prečo mi niekto nepovedal "ďakujem"?

DUNAJ SA VOLÁ STYX Devínsky kopec sa pomaly lúčil s ďalším dňom. Po Morave prefrčal motorový čln a zmizol smerom k Devínskej Novej Vsi. Do lesov zaliezala tma, milosrdne zakrývala ostnaté drôty a strážne veže. Slnko sa odrážalo v meandri Dunaja. Nepokojne sa pohol. „Musíme ísť,“ povedal. „Dunaj je rieka Léthé,“ odpovedala bez súvisu. „Rieka zabudnutia. Keby sme sa z nej napili...“ Neznášal nedopovedané vety. „Ty sa ma chceš zbaviť,“ zažartoval. „Chceš na mňa zabudnúť!“ Bez zažmurkania pozerala do slnka. „Keď budeme schopní zabudnúť...“ „Čo chceš zabudnúť?“ vybuchol zlostne. „Ja si chcem pamätať! Všetko!“

Prečítala som si niekoľko odkazov od admina, prečo sa nedá znižovať karma článku.

Keď som bola malá, ak ako väčšina vtedajšej populácie, som mala príbuzných v emigrácii. Boli úspešní, mali vlastné domy, pekné autá, chodili dovolenkovať na miesta, o ktorých sa nám ani nesnívalo, občas nam poslali čokoládu a viedli reči o tom, ako sa u nás nedá žiť. Ale niekedy nostalgicky spomínali na starú vlasť.

Keď som sa pomerne nedávno - vzhľadom k môjmu biologickému veku - narodila pre chatovanie a blogovanie, bolo potrebné tomuto novorodencovi dať meno. V práci to bolo jednoduché, stačilo číslo z psej známky, ale predsa len vo virtuálnom priestore nebudem fungovať pod päťciferným kodom ako kufrík na peniaze......