Polovica vagona tvorena zenskym osadenstvom absolvuje podobny ritual. Kazde rano vplava na stanicu zastup strapatych "zombies" so zalepenymi ocami klopkajuci opatkami a o tristvrte hodinky neskor vystupi z tych istych vagonovych dveri zastup katalogovych manazeriek v kostymoch Donny Karran. Famozne metamorfozy.
Dnes rano sa za mnou usadili dvaja chalani, taki ti novovzniknuti dobre udrziavani metrosexuali. Mohli mat tak zo dvadsat-a-nieco rokov, nahodeni v lahkych svetrikoch a tvidovych nohaviciach, na hlave ultra-moderna "bed-hair" frizura a popri kavicke rozoberali, ako inac, baby ktore pojdu dnes vecer po praci balit.
Sprievodca uz oznamoval prichod do Londyna, ked si ti chalani zrazu vytiahli znackovy make up pre muzov a zacali si ho placat na tvar nam zenam doverne znamymi kruzivymi pohybmi. Mali v tom zjavne prax lebo do piatich minut s tym boli hotovi, skontrolovali sa v zkradielkach, jeden z nich este dotiahol dielko muzskou maskarou a potom uz len spokojne vystupili do noveho dna.
Uprimne povedane, dostalo ma to. Stale sice neviem ci pozitivne alebo vobec nie, ale neprestava mi ten obrazok dvoch uplne obycajnych chlapov s kozmetickou tastickou vrtat v hlave.
Na jednej strane sme dnes emancipovane zeny Zapadu - nosime nohavice, kratke vlasy a zarabame rovnako ako nasi muzi.
Tesime sa z nasej rovnopravnosti, aj ked si niekedy ponadavame, ze mame taaaak strasne vela prace alebo ze nam uz ti chlapi nevychovani neuvolnia miesto autobuse (neratam "pretekarky" s nadvahou, ktorym uspesne preteka brucho cez nohavice az tak, ze sem-tam dokazu niekoho oblafnut, ze su v piatom mesiaci a hej presto-presto, uz maju ponuknute teple miestecko).
Na druhej strane tu mame nasich nenahraditelnych chlapov, ktori sa chytili trendu a buduju si svoj vlastny emancipovany svet - chodia na manikuru, varia skvele vecere, strihaju pupocne snury a tesia sa na "otcovske dovolenky" (v Anglicku ma zatial kazdy otec po narodeni dietata narok na tri tyzdne platenej "dovolenky" a ocakava sa, ze sa toto obdobie bude dalej predlzovat v sulade s materskou dovolenkou). Sice ma srdi, ze moj muz ma dnes lepsiu kolekciu topanok nez ja, ale v ramci kompenzacie mi zasa rad pozehli kosele.
No co uz, chceli sme emancipaciu? Chceli. Tak ju tu mame. A nemozeme sa cudovat, ked z nej ti nasi uzasni chlapi budu chciet rovnakym dielom.
Tesim sa, ze idea spravneho chlapa, ktory ma "smrdiet potom a tabakom" sa uz davno nenosi (hoci niektori XY jedinci akoby este stale len cakali na objav deodorantu) a ze zeny v nohaviciach maju dnes nenahraditelnu ulohu v spolocnosti. Ale chlap s pudrenkou? To je pre mna zatial asi rovnako stravitelne susto ako zena s fuzami!
