Oni majú vždy zapratanú pracovňu. Prídete tam, musíte dávať pozor, pretože tie archiválie sú pre nich ako vlastné deti. Nesmiete im to poškodiť, je im to najsvätejšie.
Okrem toho tam nájdete mnoho slovníkov, či už vykladových, prekladových, frazeologických, mnoho latinských nápisov a počítač. Ale čo je pre nich to najdôležitejšie, sú ich spisy, listiny, berné ruly, inventáre, katalógy a čertvie, čo ešte.
Zväčša komunikujú s okolím trochu iným jazykom. Takým trošku akoby z inej doby. Ja myslím, že to majú zo svojich listín. A preto su mi bližší a bližší. Typická konverzácia s archivárom je taká.
„Napísal si to?"
„Áno, ale musím to dať do počítača, hrozne škrabem."
„Daj to sem, ja to prečítam, veď mám paleografiu."
Stretnúť sa s archivárom, to tam idete na polhodinu, ja neviem, opraviť mu počítač napríklad. A z tej pol hodiny sú minimálne tri hodiny, pracovne so starými listinami príjemne voňajú. Ale to nie je starými listinami. To je čajom. Bylinky si sami sušia a to robí ich prácu o to krajšiu.
Neviem ako vy, ale ja archivárov vnímam takto.
