Ja som to veľmirád pozeral, páčili sa mi kresby, páčil sa mi dej a takisto aj humor.Humor, ktorý ma inšpiroval a ja som bol potmehúdsky a vymýšľal som sia predstavoval si život v takej galskej osade. Párkrát som podnikolcestu za diviakmi, hľadal druidov v lese. Neraz som zablúdila stretol som aj nejakého Rimana.
Sledoval som icha tešil sa na rôzne potmehúdstva, ktoré vyvedú. Napríklad ako Obelixsúťažil s niekým v hode oštepom a hodil ho až tak ďaleko, žeIndiáni na druhom konci sveta začali bojovať.
Miloval som ichpríbehy ako bojovali s Rimanmi a ako im vedeli stále odolávať.Tvorcovia spravili galskú dedinu veľmi lišiacku, prešibanú. Dokonca aj pesIdefix mal viac rozumu ako samotný Cézar.
Čo postavy? Druidbol múdry, poznal mnoho receptov, dokonca spoznal aj čaj. Vytváral čarovnýnápoj, z ktorého celá dedina bola silná a neovládol ju nikto. Okremjedného veštca.
Jedenz mnohých nepotreboval čarovný nápoj, Obelix. Ako malý doň spadola mal sily na rozdávanie, veď aj tých Rimanov pobil. Dokázal loviťdiviakov a piráti si radšej sami zničili loď, keď ho videli. Neznášal, keďmu niekto povedal, že je tučný. „Ja nie som tučný, možno som trošku širší, alenie som tučný."
A čoAsterix? Alebo Rimania, starosta? Mali ste ich radi? Pamätáte si ich? Škoda, žesom si nezohnal tie kreslené rozprávky, lebo by som si ich rád pozrela pripomenul tie šibalstvá, keď som vyrábal čarovný nápoj.
Verejnépoďakovanie:
http://miroslavbabic.blog.sme.sk/
Zdroje obrázkov:
<http://allgemeinbildung.ch/pics/AsterixObelixIdefix.jpg> [cit.2008-12-17] < http://www.asterix.co.nz/take_a_look/dogmatixbooks/dogmatix.jpg > [cit.2008-12-17]
