Včera som šiel do práce a myslel som na Malého princa. Občas si po večeroch kývame, polievame si svoje ruže a zhovárame sa o nich. V Prahe mrzne a je nesmierna zima. Keď som šiel do práce, bolo mi chladno. Ja som ho tam videl. Sedel v metre a kreslil si veľhada. Kto je vlastne Malý princ?
Keď si otvoríme knihu, je tam venovanie. Kto je León Werth? Niekto zaujímavý? Písal tiež knihz? Dalo by sa povedať, že to nie je človek, o ktorom sme sa učili v učebniciach. Avšak, prečo je to jeho meno také tajomné? Prečo nás chvíľu máta sa niečo o ňom dozvedieť?
Léon Werth bol priateľom Antoina de Saint-Exupéryho. „Keď bol malý chlapec.“ Z toho by sme mohli predpokladať, že obaja sa ako malé deti kamarátili. Je tomu skutočne tak? Hrávali sa spoločne ako malé deti a rozprávali si tajomstvá? Nie.
Antoine de Saint-Exupéry sa narodil v roku 1900 a Léon Werth v roku 1878. Rozdiel medzi nimi bol 22 rokov. Skamarátili sa až v roku 1931. Priznám sa, že som zatiaľ nehľadal a ani nechcem hľadať ako sa spoznali. Chvíľku nechám pracovať svoju fantáziu.
Dôležitým dátumom je 14. jún 1940. Nemci dobyli Paríž a pre obyvateľov Francúzska sa všeličo zmenilo. Léon Werth bol židovského pôvodu a počas nemeckej okupácie sa musel neustále skrývať.
Aká je tretie ospravedlnenie Antoina vo svojom venovaní? „Ten dospelý teraz býva vo Francúzsku a trpí tam hladom a zimou. Veľmi potrebuje, aby ho niekto potešil.“
Malý princ otvoril okná literárneho sveta v roku 1943. Začali sa objavovať kresby na stoloch jednej newyorskej kaviarne.
Čím je Malý princ v literatúre? Ide o postavu ktorá je nesmierne krehká, citlivá a veľmi rýchlo jej môžeme ublížiť. Podľa mňa ide o akéhosi kamaráta z detstva. A to sedí aj na venovanie. Venujem Léonovi Werthovi, keď bol malým chlapcom.
Podľa mňa na tom nie je nič zvláštne. Tiež sa mi stalo v dospelosti, že som spoznal niekoho, koho by som si prial spoznať ako malého chlapca. Je to človek, ktorému nemusíte nič vysvetľovať.
Keď som bol malý, brčkavý hastroš, mal som pár kamarátov. Hrali sme sa na anglickú reprezentáciu a ja som bol McManaman. Stačilo čokoľvek tým hundrošom povedať, nemusel som nič vysvetľovať. No a ešte ďalšie sa udialo. Stali sme sa navzájom zodpovední, pretože sme sa k sebe pripútali.
Potom som sa stal dospelým a každý sa chcel baviť o kravatách. Mnohým ľuďom musím dodnes vysvetľovať tok myšlienok. Je však zopár, ktorým niečo poviem a oni chápu, čo myslím a ako myslím. Budem sa opakovať, ale práve pri týchto ľuďom platí to isté o zodpovednosti.
Podľa mňa toto bol pre Antoina Léon Werth. Predpokladám, že si obaja priali, aby sa poznali ako deti. Chcel ho veľmi potešiť a tak mu venoval Malého princa. Niekoho, kto trpí hladom a zimou. Niekto, koho si autor Malého princa k sebe pripútal a stal sa za neho zodpovedný.
Človek, ktorý sa skrýval pred nacistami a bál sa koncentračných táborov, zrazu dostal Malého princa.
Malý princ je niekto, kto sa nechce baviť o kravatách. Chce len svoju ovečku a ako jediný nájde slona vo veľhadovi.
Viete, čo je najkrajšie na tom príbehu o Antoinovi a Léonovi? Léon Werth prežil druhú svetovú vojnu. Až v roku 1955 sa pobral za Antoinom a Malým princom.
Obrázok: http://www.novyclovek.sk/maly-princ/
PS: https://media.nouvelobs.com/ext/uri/ureferentiel.nouvelobs.com/file/14747403.jpg
PPS: https://www.youtube.com/watch?v=DQ_IVxK-3dk